Návrh správy rezerv však na svojom včerajšom rokovaní zamietol vládny kabinet. "Nesúhlasíme s tým, aby sa zvyšovalo daňové zaťaženie pohonných látok," povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Miliarda z ušetreného
Ekonomické rezorty, ktorým šéfujú nominanti Smeru, sa zvyšovaniu cien energií, a teda aj motorových palív bránia. Preto si vládny kabinet zobral čas na rozmyslenie a v budúcich týždňoch budú členovia vlády diskutovať o najvhodnejšom spôsobe financovania. "Navrhli sme viacero riešení. Núdzové zásoby nejdú do spotreby, ide o investície. Preto by mohlo ísť len o preklopenie štátnych aktív z peňažnej na inú formu," naznačil hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara.
Minister financií Ján Počiatek už oznámil, že približne miliardu na nákup núdzových zásob nájde v nevyčerpanej rezerve tohtoročného rozpočtu. "Otvára sa ešte nejaký priestor na presunutie peňazí v rámci jednotlivých kapitol. Riešiť to zavedením poplatku, čo v skutočnosti znamená zvýšenie spotrebných daní, je síce systémové, ale problém je, že spotrebná daň je u nás na pomerne vysokej úrovni aj v porovnaní s okolitými krajinami. Nemyslím si, že je v tejto dobe priestor na jej zvyšovanie," povedal pre HN.
Správa štátnych hmotných rezerv včera svoje stanovisko k situácii sformulovať nestihla.
Predajcom poplatky neprekážajú
Prevádzkovatelia čerpacích staníc problém s financovaním zásob z vyšších cien nemajú. "V súčasnosti pri financovaní núdzových zásob výlučne zo štátneho rozpočtu by na núdzové zásoby prispievali aj tranzitní prepravcovia či turisti, ktorí tankujú palivá na Slovensku. Podľa skúseností európskych krajín ide zároveň aj o najefektívnejší systém budovania a manažovania štátnych núdzových zásob," povedal Anton Molnár zo Slovnaftu, ktorý je dominantným predajcom na trhu.
Slováci by tak nemali tankovať v Rakúsku, Maďarsku či Poľsku. Na núdzové zásoby ropy jednotlivých členov únie sa totiž skladajú vodiči tankujúci na čerpačkách všetkých členských štátov okrem Slovenska a Českej republiky. U nášho západného suseda sú zatiaľ s financovaním zo štátneho rozpočtu spokojní. "Nikto systém nespochybnil ani počas ropnej minikrízy začiatkom tohto roka. Myslím si, že takéto úvahy u nás rozhodne nezaznievajú," povedal pre HN hovorca českého ministerstva priemyslu a obchodu Tomáš Bartovský.
Doplniť a skladovať
Deväťdesiatdňové zásoby ropy a ropných produktov koncom roka 2008 sú požiadavkou únie, aby krajiny vedeli čo najlepšie prežiť potenciálnu ropnú krízu. Podľa harmonogramu z Bruselu by sme mali do konca tohto roka pokryť 82-dňovú spotrebu, podľa informácií HN sa dnes úroveň zásob pohybuje tesne pod touto hladinou. Na doplnenie budeme podľa dnešných cien potrebovať vyše 1,3 miliardy korún. Štát však zatiaľ nemá ani dostatok skladovacích kapacít. Výstavba nového terminálu by stála dve miliardy, a tak zatiaľ Slovensko podpísalo zmluvu o skladovaní zásob v Českej republike.
V našej krajine dnes stojí päť ropných terminálov. Tie však treba zrekonštruovať, čomu bráni nevysporiadané vlastníctvo medzi štátom a Slovnaftom. Niekoľkoročné rokovania o vysporiadaní majetku tak, aby obe strany získali do svojho majetku celé zariadenia, skrachovali. Kým začiatkom minulého roka ešte predstavitelia oboch strán hovorili o vyčísľovaní a spresňovaní hodnoty majetku potrebného na prevod, dnes je situácia iná. "Nerokujeme so štátom o odkúpení ich podielu v zásobníkoch," potvrdil Molnár.