Aktivity na Slovensku sústreďujete najmä do Bratislavy a Košíc. Naznačili ste, že nemáte ambíciu stavať v ostatných krajských mestách. Je to o dopyte alebo o nedostatku príležitostí?
Ovplyvňujú to dva faktory. Objem a cena v daných lokalitách. My nie sme schopní a ani nechceme konkurovať cenou z hľadiska toho, ako máme štruktúrované naše výnosové kritériá a, naopak, vnútorné náklady. Pri malých mestách je ťažké predpovedať, ako sa bude vyvíjať dopyt. A realizovať projekt v objeme 50 až sto bytov pre nás nedáva zmysel.
Aký je rozdiel v dopyte?
Aj keď sú Košice druhým najväčším mestom, dopyt je výrazne nižší. Aj preto sme tam v záverečnej fáze nášho pôsobenia. Z košického trhu sa stiahneme, momentálne tam nemáme ani žiadny rozostavaný projekt. Plytkosť trhu sa prejavuje pri administratívnych budovách aj pri bytoch.
Aj keď cítiť nedostatok bytov v každom krajskom meste, vy ste sa rozhodli ísť cestou väčších projektov pre viac klientov a tie menšie stavby nechať konkurencii.
Myslím si, že realitný biznis je veľmi lokálny. Pre nás to nedáva zmysel.
Niektorí ľudia vidia kúpu bytu skôr ako investíciu než ako potrebu. Viete nejako vyčísliť, ako často ide o investičné byty?
Treba si najskôr povedať, čo je investícia. Či kupujem byt s vidinou toho, že ho jedného dňa budú mať moje deti, a dovtedy ho budem prenajímať, alebo sa snažím nájsť maximálne výhodnú nehnuteľnosť z hľadiska výnosu nájmu alebo kapitálového výnosu. V porovnaní s investíciou do akcií alebo dlhopisov, ktorá si vyžaduje isté finančné vzdelanie, sa investícia do nehnuteľnosti javí ako pomerne jednoduchá alternatíva. Určite je isté percento Slovákov, ktorí investujú nahromadený kapitál radšej do nehnuteľností ako do akciových trhov a/alebo iných cenných papierov. Zároveň si však nemyslím, že sa u nás deje to, čo napríklad v Londýne, kde často bohatí zahraniční investori skupujú celé štvrte s vidinou kapitálového výnosu, pričom dané nehnuteľno...
Zostáva vám 85% na dočítanie.