Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
V tridsiatom štvrtom roku udeľovania ekonomickej Nobelovej ceny komisia prekvapila, keď ocenila úplne novú oblasť -- aplikáciu psychológie, respektíve laboratórne experimenty v ekonomickej vede.
Prvý vyznamenaný americký profesor Princeton University izraelského pôvodu, Daniel Kahneman (1934), sa zaoberal psychologickým výskumom ekonomického rozhodovania už od sedemdesiatych rokov 20. storočia, v spolupráci s Amosom Tverským. Pomocou experimentov dokázali, že konanie človeka je determinované istými prvkami racionality, ktoré majú psychologický pôvod. Kahneman sformuloval novú teóriu rozhodovania za neistoty, tzv. teóriu vyhliadok. Je aplikovateľná pri skúmaní viacerých ekonomických javov a procesov, kde hrá dôležitú úlohu vnímanie rizika, ako sú výber portfólia, poistenie alebo lotérie.
Druhý vyznamenaný, americký profesor George Mason Virginia Univerzity Vernon Lomax Smith (1927), je pionierom v uskutočňovaní laboratórnych experimentov v ekonomickom rozhodovaní. V tomto rámci analyzoval konkrétny vplyv alternatívnych aukčných metód na ceny. Experimenty v psychologických laboratóriách i v reálnych situáciách významne prispeli k etablovaniu novej, behaviorálnej teórie firmy. Ocenení laureáti dokázali, že už aj tie najmenšie odchýlky od jednoznačných podmienok zadania úlohy spôsobili veľké odchýlky od predpokladu maximalizácie subjektívneho očakávaného úžitku.
Ku globálnemu ekonomickému procesu sa Smith (2004) vyjadril nasledovne: "Každý pokus o prerozdelenie výnosov produkcie by nás všetkých len ochudobnil. Ak by sme chceli niečo výrobcovi vziať, aby sme to darovali inému, bude to možné len násilím. A to rovnako poníži výrobcu aj príjemcu. Za jedinú schodnú cestu tvorby bohatstva a znižovania chudoby považujem obmedzenie všetkých dotácií, prekážok obchodu a voľný pohyb tovarov."