Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Ďalším americkým vedcom, v poradí už sedemnástym, vyznamenaným najvyšším ekonomickým ocenením, bol profesor chicagskej univerzity Gary Stanley Becker (1931). Dostal ho za aplikáciu modelov racionálnej voľby pri riešení spoločenských problémov.
Keď ako čerstvý laureát Nobelovej ceny navštívil Prahu, jeho sprievodca, premiér Václav Klaus, sa pochválil, že s Beckerom hrával v USA tenis.
Za svojho najvýznamnejšieho učiteľa považoval Becker Georga Stiglera (NC 1982), ktorému aj venoval svoju nobelovskú prednášku pod názvom Ekonomický spôsob pohľadu na život.
Becker vo svojej práci Ekonomický prístup k ľudskému správaniu (1976) vyšiel z tézy, podľa ktorej veda o hospodárstve je vymedzená nie predmetom, ale metódou skúmania ľudského správania, pretože "človek vo svojich životných situáciách racionálne porovnáva hraničné náklady s hraničnými výnosmi".
V teórii verejnej voľby, na rozdiel od marxistickej koncepcie, ktorá pri motivácii jednotlivcov preferovala egoistické záujmy a zisk, Becker vyzdvihol širší diapazón hodnôt, determinujúcich správanie. Svojimi výskumami rozšíril pole pôsobnosti modelov racionálnej voľby na viaceré oblasti:
-- štruktúru rodín a domácností (ktoré identifikoval ako "malé fabriky)
-- diskrimináciu (poukázal, že na konkurenčných trhoch nediskriminujú zamestnávatelia, ale spotrebitelia)
-- kriminalitu (podľa jeho analýz sa zločinci správajú racionálnym a predvídateľným spôsobom, ktorý možno skúmať ekonomickými nástrojmi)
-- ľudský kapitál (kde dospel k teoréme vysvetľujúcej štruktúru a vývoj miezd)