Lisabonská stratégia jednoznačne potvrdila, že ak chce EÚ vyrovnať ekonomické zaostávanie za USA a Japonskom, musí zvýšiť podporu výskumu a vývoja. Prijala preto cieľ zvýšiť investície do výskumu a vývoja do roku 2010 na tri percentá HDP, z toho dve tretiny by mali tvoriť súkromné zdroje. Viaceré vyspelé štáty únie tento cieľ už spĺňajú, resp. prekračujú, ostatné krajiny tento podiel postupne zvyšujú. Na Slovensku je však situácia iná.
Ideme opačným smerom
Slovensko ako jediná krajina EÚ ide vo financovaní výskumu a vývoja úplne opačným smerom. Od roku 1995 sa každoročne znižuje podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP, ktorý v roku 2006 bol len 0,49 percenta. Je to zníženie takmer o polovicu. Na porovnanie, Česko v uvedenom období, naopak, tento podiel o viac ako polovicu zvýšilo. V tomto ukazovateli sme prakticky na chvoste Európskej únie. Nižší podiel má už len Bulharsko a Rumunsko. Voči vyspelým krajinám zaostávame vo financovaní výskumu a vývoja približne 4-krát a voči Švédsku je to takmer 8-krát.
Slabá podpora, slabé výstupy
Ak si uvedomíme, že výkonnostne Slovensko dosahuje 64 percent HDP na obyvateľa oproti priemeru EÚ, priepasť v peňažnom vyjadrení je ešte hlbšia. Okrem veľmi nízkeho inovačného rastu a inovačnej výkonnosti, Slovensko nie je ani licenčne konkurencieschopné. Licencie najmä nakupujeme, a preto boli v roku 2006 licenčné príjmy až 64-krát nižšie ako licenčné poplatky. Podobná situácia je aj v oblasti duševného vlastníctva meraného ukazovateľom počtu patentových žiadostí na milión obyvateľov. V rámci EÚ nám dlhodobo patria posledné priečky.
Na roky 2008 až 2010 má Slovensko na realizáciu opatrení inovačnej politiky k dispozícii 10,6 miliardy korún, z toho 1,4 miliardy korún zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie s EÚ. Z celkovej sumy však až 4,1 miliardy korún, čo je 39 percent, je navrhnutých na dobudovanie podpornej inovačnej štruktúry, teda nie priamo na reálny výskum a vývoj. Pritom existujúce výskumno-vývojové kapacity sú kapitálovo slabo vybavené a zo zdrojov štátu určených na výskum a vývoj je na ich kapitálové vybavenie vynakladaných iba deväť percent nákladov.
Schémy de minimis
Z fondov EÚ sa predpokladá zvýšiť inovačnú aktivitu aj prostredníctvom schém de minimis, ktoré sú určené pre malých a stredných podnikateľov. Ide o schémy, kde podpora pre podnikateľa nesmie podľa európskej legislatívy v priebehu troch fiškálnych rokov presiahnuť dvestotisíc eur. Do konca roku 2006 bola táto suma stanovená nariadením komisie len do maximálnej výšky stotisíc eur. Ukázalo sa však, že bola príliš malá na to, aby mohla byť využitá na inovačné procesy. Potvrdzujú to aj výsledky implementácie grantových schém predvstupovej pomoci. Schémy de minimis malí a strední podnikatelia využili výlučne na nákup novej techniky, prípadne technológie, ale prípady riešenia inovácií boli ojedinelé.
Využívanie fondov EÚ formou schém de minimis je vhodné a malými a strednými podnikateľmi veľmi žiadané. Zvýšenie stropu pomoci na dvestotisíc eur podstatne zlepšuje situáciu, ale rozhodne schémy de minimis nie sú nástrojom, ktorý by podvyživenosť slovenského výskumu a vývoja vyriešil.
Úloha veľkých firiem
Potvrdzujú to aj štatistiky. Inovácie sú finančne čoraz nákladnejšie, a preto viac ako 50 percent z nich sa realizuje vo veľkých podnikoch a 34 percent v stredných podnikoch. Horšie je, že zo štruktúry výdavkov určených na výskum a vývoj predstavujú výdavky na vlastný vnútorný výskum a vývoj približne len deväť percent, ale nákupy strojov a zariadení a know-how zo zahraničia až 90 percent. Navyše zahraničný kapitál, ktorý je etablovaný na Slovensku, zabezpečuje výskum a vývoj zväčša v materských krajinách.
Odpútať sa z nelichotivých pozícií v rámci krajín EÚ vyžaduje viaceré zmeny. Predovšetkým je potrebné otočiť trend z poklesu podpory výskumu a vývoja na jej postupne zvyšovanie. Druhým vážnym problémom bude absorpčná schopnosť využitia zvýšených finančných zdrojov. Tie by sa pri naplnení cieľa Lisabonskej stratégie mali zvýšiť z 0,49 percenta podielu na HDP až na tri percentá v roku 2010. Dlhodobý pokles podpory výskumu a vývoja mal za následok podstatné zúženie kapacít tak vecného, ako aj ľudského potenciálu. Preto skokové zvýšenie finančných zdrojov v takom krátkom čase, vplyvom využitia fondov EÚ, bude klásť vysoké nároky na ich efektívne využitie.
Problémom je aj tendencia, že vysoký podiel zdrojov ide na budovanie podporného prostredia a na samotné výskumné a vývojové pracoviská, ktorých výstupom sú konkrétne inovácie, zostáva čoraz menší podiel. Cestu peňazí, určených na podporu výskumu a vývoja, je potrebné k výskumníkovi maximálne skrátiť.