Negatívne posúdenie žiadosti SR o prijatie eura by demotivovalo ostatné štáty

Ten bude totiž pre ostatné krajiny, pokúšajúce sa o vstup do eurozóny, signálom, čo môžu očakávať pri posudzovaní ich žiadostí.
Slovensko plánuje prijatie spoločnej európskej meny na rok 2009. Stalo by sa tak prvým zo stredoeurópskych nových členov únie a prvou postkomunistickou krajinou s flexibilným výmenným režimom, ktorá by vstúpila do eurozóny.
Vlády, centrálne banky a investori v regióne pozorne sledujú cestu Slovenska k prijatiu eura a mnohí z nich tvrdia, že negatívny verdikt by zhoršil náladu vo východnej Európe a odsunul žiadosti ďalších krajín o prijatie spoločnej európskej meny. "Ak bude hodnotenie alebo proces skúmania príliš tvrdý s negatívnym výsledkom pre Slovensko, môže to mať výrazne negatívny vplyv na ostatných potenciálnych členov eurozóny," uviedol člen Rady pre menovú politiku Poľskej národnej banky (PNB) Dariusz Filar na summite o investíciách v strednej Európe s názvom Reuters Central European Investment Summit.
Očakáva sa, že Slovensko bude plniť všetky nominálne kritériá pre prijatie spoločnej európskej meny v čase hodnotenia jeho žiadosti, teda na jar 2008. Posudzovať sa však bude aj udržateľnosť konvergencie a vágnosť tejto definície vyvolala kritiku zo strany stredoeurópskych vlád a centrálnych bánk. Existujú obavy, že niektoré západoeurópske krajiny budú požadovať, aby kandidátsky štát pred prijatím eura znížil aj rozdiely voči členom eurozóny v oblasti príjmov na obyvateľa a nominálnych cien.
Člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Yves Mersch v stredu na seminári v Prahe zopakoval svoj názor, že krajiny s rozdielnym cenovým vývojom môžu profitovať zo samostatnej menovej politiky. "Ide teda o to, aby nominálna a reálna konvergencia boli paralelné," dodal Mersch.
Predstaviteľ MMF pre strednú Európu a Balkán Christoph Rosenberg v stredu na spomínanom summite povedal, že hodnotenie udržateľnosti konvergencie je predovšetkým politickým rozhodnutím. Podľa Rosenberga toto rozhodnutie "vyšle signál a ktokoľvek o tom bude rozhodovať, si to musí uvedomovať". Rosenberg tvrdí, že odmietnutie slovenskej žiadosti pri splnení všetkých nominálnych podmienok by mohlo byť považované za aplikáciu nepísaných kritérií, ako je napríklad výška hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa. Rosenberg dodal, že by to malo širokú odozvu a nedotklo by sa to výhradne Slovenska. Pre ostatné krajiny by to bol signál, že reálnym testom je nakoniec "reálna konvergencia", ktorá nie je uvedená medzi maastrichtskými kritériami.
Slovenský premiér Robert Fico sa už niekoľkokrát vyjadril, že zaznamenal signály, že únia môže pri hodnotení Slovenska aplikovať politické kritériá. A podľa analytika ratingovej agentúry Standard and Poor's Kaia Stukenbrocka sú maastrichtské kritériá formulované dostatočne vágne a flexibilne, aby umožnili zamietnutie slovenskej žiadosti. Dodal, že únia bude v prípade negatívneho rozhodnutia riskovať stratu motivácie u ostatných nových členov.
Podľa člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovíta Ódora môžu politici stratiť chuť realizovať bolestné reformy, ak im spred očí zmizne návnada vstupu do eurozóny. "Ak neuspejeme kvôli udržateľnosti, bude to jasný signál pre politikov v regióne a títo sa stanú váhavejšími, keď budú mať investovať svoj politický kapitál do europríbehu."
Informovala o tom agentúra Reuters.
1 20 lom gl