Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Skutočnosť, že fungujúci ekonomický systém má inštitucionálnu štruktúru, je evidentná. Teoreticky však toto usporiadanie a pôsobenie firiem v rámci legislatívnych pravidiel objasnil až anglický vedec, v mladosti aktívny športovec, od roku 1951 pôsobiaci v USA, Ronald Harry Coase (1910). Tým inicioval novú disciplínu na rozhraní hospodárskej a právnej vedy -- inštitucionálnu ekonómiu a stal sa tvorcom modernej teórie firmy.
V tridsiatych rokoch minulého storočia tradičné ekonomické učenie doplnil náukou o transakčných nákladoch, t. j. prácu, čas a ďalšie zdroje vynakladané na uzatváranie zmlúv a riadenie firiem a inštitúcií. Jeho východiskovou hypotézou bol predpoklad, podľa ktorého firma vzniká vtedy, keď náklady istého použitia zdrojov sú nižšie, ak sa toto použitie uskutočňuje administratívne, než keby sa predávali a nakupovali na trhu. Ak by uzatváranie zmlúv nebolo spojené so žiadnymi nákladmi, potom by neboli firmy potrebné. Coase na základe empirických štúdií z oblasti pracovného práva dokázal, že prostredníctvom transakčných nákladov sa dajú vysvetliť nielen firmy a zákonodarstvo, ale aj celá inštitucionálna štruktúra.
Coase v roku 1960 v článku Problém spoločenských nákladov objasnil otázku externality. Jeho teoréma hovorí: Ak sú vlastnícke práva dobre vymedzené a chránené, súkromné vyjednávania a obchodovania povedú -- za predpokladu nulových transakčných nákladov -- k optimálnej alokácii zdrojov.
Počas pôsobenia na chicagskej univerzite Coase v období 1964 -- 1982 vydával periodikum Journal of Law and Economics, ktoré zohralo rozhodujúcu úlohu pri formovaní nového predmetu -- právo a ekonómia.