Premiér povedal k ruským energiám, že sa treba odstrihnúť. Minister hospodárstva má miernejší postoj, vnímate to rovnako?
Ten postoj asi pramení z rovnakého cítenia, ktoré je založené na tom, že na Ukrajine prebieha vojna. Rusko tam vtrhlo bez toho, aby mu Ukrajina dala akýkoľvek dôvod, a akékoľvek peniaze, ktoré sú platené v Rusku, je možné otočiť a použiť práve na vojnu. Bohužiaľ, v neprospech Ukrajincov, a preto všetci hľadáme cestu, ako to Rusku znemožniť. Je ťažké na jednej strane ponúknuť humanitárnu pomoc a na druhej strane platiť Rusom za komunitné dodávky, keď za to máme energetickú surovinu, ktorú momentálne potrebujeme.
Takže súhlasíte s tým, aby sme sa odstrihli, no chcete počuť spôsoby, ako na to?
Presne tak. Ak sa celá EÚ zjednotí a povie, že ďalšia sankcia bude súvisieť s odstavením v rámci energetických komodít od Ruska, tak si nebudeme uplatňovať žiadne právo veta. Chceme však vedieť, čo bude to „B“ – odkiaľ zoberieme plyn?
Tvrdíte, že nie je právo veta. Ale to, čo vyplynulo z Versailles, je, že sme sa dohodli, že sa postupne odstrihneme v roku 2027. Vidíte to reálne?
My by sme sa mohli odstrihnúť už v tomto roku. Prepočty hovoria o tom, že ak by sme sa ako EÚ uskromnili na 10 – 15 percent, čo sa týka spotreby plynu, a spoľahli sa na iné dodávky, tak to vieme urobiť aj na konci tohto roka alebo po budúcej vykurovacej sezóne. Otázka je, či máme dostatok takýchto diverzifikovaných surovín. Druhá otázka je – čo by to uskromnenie prinieslo? Pretože to uskromnenie by bolo najmä na strane priemyslu, ktorý je energeticky náročný, a aký vplyv by to následne malo na ekonomiku.
Je táto dohoda deklaratórna alebo záväzná?
Je deklaratórna, pretože my máme momentálne nejaké indície, kedy by sme chceli od plynu a ropy odísť. Celá Európa smeruje k tomu, aby sme sa stali nezávislými od iných krajín a dodávok, alebo minimálne aby sme k tomu smeru diverzifikovali všetky iniciatívy, od uhlíkovej neutrality až po balíček Fit for 55, ale nikto nepočítal, že to bude tak rýchlo. Takže na jednej strane tento konflikt je zdvihnutým prstom, ukazujúcim na to, ako veľmi sme závislí. Na druhej strane len urýchli všetky tie procesy, ktoré sú tu už dlhodobo nastavené. Ak by Putin zaútočil na Ukrajinu o päť rokov neskôr, tak by nám ako Európanom asi nemohol nejako hroziť odstávkou ropy a k vojnovému konfliktu by sme pristupovali úplne inak.
Možnosti, ktoré vyplynuli z rokovaní, sú nájdenie iných zdrojov či vrátenie sa k skvapalnenému plynu. Sú reálne aj pre Slovensko?
Slovensko bolo od dodávok ruského plynu v minulosti závislé na 85 percent. Tak je to doteraz, ale Európa je od neho závislá na 38 percent. Diverzifikácia je tu dostatočná. My máme vybudované prepojenia na Česko, Maďarsko, Rakúsko, taktiež Ukrajinu – všetky tieto prepojenia v prípade potrubí fungujú aj v reverznom móde. To znamená, že zemný plyn môžeme dostať prakticky odkiaľkoľvek. To sa udialo po tom, ako tu v roku 2009 bola prvá kríza. My sme diverzifikovali trasy, ale nie dodávky. To, čo sa nám ponúkalo a SPP už urobilo, je ten skvapalnený zemný plyn, ktorý je k nám dodaný z USA. Nie je to nič iné, ako klasický zemný plyn, skomprimovaný v pomere 1/600, to znamená, že zo 600 kubíkov zemného plynu dostanem 1 kubík plneného zemného plynu, tankerom ho doveziem na terminál a odtiaľ ho dám do siete a dodávam tam, kde si ho odberateľ objednal. Problém je však v tom, že v Európe takýchto terminálov nie je dostatok.
Keby bol jediný trh Slovensko, tak to asi problém nebude. Ale my máme obrovský európsky trh a všetci to chceme urobiť do roku 2027. Je teda reálne plyn dovážať tankermi z USA?
Slovensko by potrebovalo 55 tankerov ročne ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.