V siedmom ročníku "ekonomnobelovky" bol vyznamenaný prvý aj posledný raz vedec zo socialistickej krajiny, sovietsky matematik Leonid Vitalijevič Kantorovič (1912 -- 1986). Spolu s ním vtedy ocenili aj holandského ekonometra Tjallinga Charlesa Koopmansa (1910 -- 1986).
Títo dvaja bádatelia boli diametrálne odlišní pôvodom i pôsobením. Koopmans vyrastal v rodine riaditeľa biblickej školy, učili ho obaja premiéroví nositelia NC za ekonómiu, Tinbergen aj Frisch, výskumne pôsobil v USA na Chicagskej univerzite, naproti tomu Kantorovič, polosirota z Petrohradu, uviedol v životopise, že jeho "prvým zážitkom bola februárová a októbrová revolúcia", pričom vedecky prispieval k zdokonaľovaniu metód socialistického plánovania. Napriek týmto disproporciám obaja, úplne nezávisle, dospeli k rovnakému výsledku: teórii algoritmov lineárneho programovania, pričom vychádzali z rovnakej výzvy: problematiky optimálneho využívania dostupných zdrojov, plus spravodlivého rozdeľovania dôchodkov medzi obyvateľstvo. Zaujímavo v tejto súvislosti pôsobia slová Koopmansa z jeho memoárov: "Prvý diel Marxovho Kapitálu sa stal prvou knihou z ekonómie, ktorú som študoval. Aj keď som nikdy neprijal pracovnú teóriu hodnoty, bol som rozrušený preslávenou kapitolou o stave anglických robotníkov z obdobia priemyselnej revolúcie.
Obaja sa k svojim prelomovým teoreticko-aplikačným prácam dostali náhodou. Koopmans, štatistik British Merchant Shipping Mission, počas druhej vojny dislokovaný vo Washingtone, riešil problém optimálneho rozvrhu plavieb nenaložených lodí a jeho ruský kolega ako matematický konzultant podniku vyrábajúceho preglejku dostal za úlohu maximalizovať produkciu pri existujúcich obmedzeniach.
Spoločné zameranie na efektívnosť výroby ich priviedlo k formulovaniu analýzy nového typu -- lineárneho programovania, ktorá umožnila nájsť najvyššiu hodnotu tejto funkcie pri limitoch popísaných jej nerovnosťami. Koopmans ďalej špeciálne vyvinul systém tieňových cien umožňujúcich decentralizované rozhodovanie v centrálne plánovacom systéme, prezentoval náuku o analýze aktivít a v teórii optimálneho rastu formuloval teorémy o optimálnom rozdelení národného dôchodku medzi investície a spotrebu. Kantorovič výrazne prispel do sféry automatizácie programovania a konštrukcie počítačov.
Napriek ich dlhoročnej izolácii sa napokon Koopmansovi podarilo urobiť prelom. Keď sa dozvedel o vedeckých výsledkoch svojho sovietskeho kolegu, zabezpečil v USA vydanie jeho práce. Presne o dvadsať rokov neskôr po jej vzniku.
StoryEditor