Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Nórsky profesor Trygve Haavelmo (1911 -- 1999) získal najvyššie ekonomické vyznamenanie za priekopnícky príspevok k rozvoju ekonometrie, týkajúci sa tvorby metód, aplikovaných pre odhad a testovanie kvantitatívnych vzťahov v hospodárstve, konkrétne išlo o odhady cenovej citlivosti ponuky a dopytu na trhoch, dôsledky vzájomného zrušenia tarifov medzi štátmi rôznych zoskupení, prognózy budúcich makroekonomických výkyvov a podobne.
Do prelomového vystúpenia Haavelma boli experti konfrontovaní s dvoma problémami, spojenými s možnosťami testovania. Prvý vypovedal o nemožnosti ekonomických teórií plne zodpovedať dostupným dátam, druhý o nepravdepodobnosti kontrolovať experiment podobne ako v prírodných vedách. Haavelmo v svojej dizertačnej práci The Probability Aproach in Econometric (1944) presvedčivým spôsobom ukázal, že tieto dva základné problémy môžu byť vyriešené, pokiaľ budú ekonomické teórie formulované pravdepodobnostným spôsobom. Vtedy možno pomocou metód matematickej štatistiky vyriešiť otázku vzájomnej súvislosti. Príkladom jeho originality je meranie skreslenia, ktoré vzniká pri pokuse uskutočniť samostatné odhady vzťahov vo vzájomne závislých modeloch. Haavelmo navrhol, aby sa toto skreslenie obišlo prostredníctvom simultánnych odhadov celej štruktúry modelu.
Vďaka týmto riešeniam boli položené základy modernej ekonometrie na báze teórie pravdepodobnosti. Haavelmov výskumný program pri Cowlesovej komisii na Chicagskej univerzite pritiahol množstvo odborníkov, výsledkom čoho bol mimoriadne významný rozvoj metodológie. Holanďan Tjalling Koopmans (NC 1975) exaktne charakterizoval "jedinečný príspevok Haavelma v oblasti približnej simultánnosti pri určovaní rôznych ekonomických premenných, ovplyvňujúcich metódu odhadu behaviorálnych parametrov".
Haavelmo bol okrem vedeckej a pedagogickej činnosti aktívny aj inak: v štyridsiatych rokoch 20. storočia pôsobil ako obchodný veľvyslanec pri nórskej ambasáde, vo Washingtone.