Plynári môžu dostať súpera z Maďarska

Ten má snahu dostavať plánovaný plynovod Nabucco z Turecka do Rakúska tak, aby ním bolo možné zásobovať aj Bratislavu, čím by sa mu otvorili dvere na náš trh. "Slovensko je pre skupinu MOL veľmi dôležitou krajinou, preto berie do úvahy aj prípadné analyzovanie možností v tejto oblasti," píše sa v stanovisku skupiny pre HN.
Konkurencie sa neboja
Dominantný slovenský obchodník s plynom strach z konkurencie nemá. "Slovenský plynárenský priemysel splnil všetky požiadavky spojené s transparentným otvorením trhu - odstránili sa krížové dotácie, uskutočnilo sa právne oddelenie distribúcie a prepravy zemného plynu od obchodu so zemným plynom. Sme presvedčení, že aj po prípadnom ohlásení príchodu iných dodávateľov na trh bude naša ponuka pre našich zákazníkov najvýhodnejšia," reagovala hovorkyňa plynárov Dana Kršáková.
Maďarský MOL v roku 2000 kúpil bratislavskú rafinériu Slovnaft a koncom leta oznámil, že v spolupráci s českým ČEZ-om tu postaví paroplynovú elektráreň. V decembri oznámili založenie skupiny NETS, ktorá kvôli budovaniu plynovodov v juhovýchodnej Európe spája významné energetické spoločnosti v regióne. Na Balkáne má vzniknúť nová sieť plynovodov, ktorá má dovážať zemný plyn z nálezísk v oblasti Kaspického mora a Strednej Ázie. Vedenie MOL-u pripustilo, že po dobudovaní plynovodu Nabucco z Turecka ním bude možné zásobovať aj elektráreň v priestoroch bratislavskej rafinérie.
Maďari a Rakúšania
Do projektu na výstavbu nových plynovodov na Balkáne vstúpil okrem MOL-u a plynární v juhovýchodnej Európe aj rakúsky OMV, ktorý sa netají snahami kúpiť maďarského konkurenta a medzi firmami vládne napätie. Slovenskí plynári tiež dostali pozvánku. "Spoločnosť SPP by bola, samozrejme, veľmi vítaná v tomto projekte, keďže ide o veľmi dôležitého partnera. Avšak rešpektujeme rozhodnutie spoločnosti, keďže SPP sa nakoniec do projektu NETS nezapojil," komentoval situáciu pre HN maďarský MOL.
Dodávku zemného plynu do stredoeurópskeho regiónu má pod palcom ruský štátny koncern Gazprom. Z toho ťaží aj Slovensko, lebo cez naše územie vedie strategicky dôležitá vetva bývalého plynovodu Bratstvo. Z prepravy plynu pre západoeurópskych odberateľov ťaží Slovenský plynárenský priemysel, ktorý je s vyše dvadsaťmiliardovými ziskami v posledných rokoch najziskovejšou slovenskou firmou a kvôli daniam a dividendám aj najvýznamnejším súkromným prispievateľom do štátneho rozpočtu. Na Slovensku sa za rok spotrebuje asi šesť miliárd kubíkov zemného plynu, spoločnosť SPP prepraví cez naše územie vyše sedemdesiat miliárd ročne.
Hľadajú sa nové cesty
Situácia sa však mení. Po ukrajinsko-ruskej plynovej kríze spred necelých dvoch rokov a iných problémoch Moskvy s postsovietskymi tranzitnými krajinami Rusi hľadajú nové prepravné cesty a o slovo sa hlásia aj ich konkurenti. Rusko v snahe obísť pobaltské krajiny a Poľsko začalo v spolupráci s Nemeckom práce na projekte podmorského Baltského plynovodu z Fínskeho zálivu priamo na nemecké brehy. Na Balkáne zasa vzniká niekoľko konkurenčných projektov - spomínaný Nabucco má prepravovať plyn zo sýrskych a z iránskych nálezísk do rakúskeho Baumgartenu neďaleko Bratislavy, Gazprom v roku 2005 sprevádzkoval plynovod Blue Stream popod Čierne more do Turecka a zvažuje sa aj jeho druhá vetva smerujúca cez balkánske krajiny až do západného Maďarska. Tieto projekty by znamenali vyššiu bezpečnosť zásobovania a diverzifikáciu pre Slovensko, ktoré je dnes odkázané len na jediný zdroj - sibírsky plyn. Na druhej strane však môže byť konkurenciou ohrozená pozícia Slovenska ako významného stredoeurópskeho prepravcu. "Aj tento projekt (NETS, pozn. red.) jasne naznačuje, že medzinárodná preprava plynu pracuje v stále silnejúcej konkurencii. SPP - preprava si uvedené skutočnosti uvedomuje a dlhodobo sa snaží ponúkať také obchodné koncepty, ktoré čo najviac vyhovujú spoločnostiam prepravujúcim cez naše územie," odkázala Kršáková.