Správny lobing obchádza korupciu a robí dobré zákony

Lobing je nástroj. Každý nástroj sa musí človek naučiť používať a možno ho aj zneužívať. Ak chceme našej demokracii pomôcť z plienok, musíme sa všetci naučiť správne lobovať. Takže, čo je to vlastne lobing?

Bruselský lobista v oblasti životného prostredia Kris Pollet zo spoločnosti White and Case:
- Lobing je komunikácia. Veľa problémov životného prostredia je odborného, technického charakteru a kompetentní ľudia, ktorí majú v danej oblasti rozhodovať, sa chcú dozvedieť podstatné informácie od odborníkov.
James de Candole, majiteľ lobistickej agentúry CEC Goverment Relations:
- Myslím si, že je veľmi dôležité odmystifikovať slovo lobing aj aktivity lobistov, lebo lobing je základ demokracie. Je veľmi dôležité, aby občan mal k politikom a poslancom legitímny prístup. To sa volá demokracia.
V strednej Európe sa veľa zákonov tvorí vo vákuu. Dôvodom je, že tu neexistuje systém, na základe ktorého by zákonodarcovia diskutovali s ľuďmi, pre ktorých zákony robia a ktorých zákony ovplyvnia. Kvalita legislatívy je vždy vyššia, keď tvorcovia konzultujú s čo najširším spektrom zúčastnených strán.
V Británii zákonodarcovia do hĺbky prediskutujú každú normu s mnohými záujmovými skupinami, ktorých sa bude týkať, skôr ako vznikne prvé paragrafové znenie. Hovorí sa tomu otvorená vláda. A práve toto v strednej Európe nefunguje. Nie je to chyba ľudí, ktorí zákony pripravujú. Naopak, je to dôsledok toho, že sa tu na dlhé roky prerušil demokratický proces a štátni úradníci sú často podozrievaví k akýmkoľvek vonkajším podnetom pri tvorbe zákonov a predpisov. Je to nešťastné, lebo v externom prostredí, mimo ministerstiev, je obrovské množstvo dostupných informácií a know-how, ktoré by pomohli zákonodarcom vypracovať kvalitné zákony.
Robert Th. Kästner, podnikateľský poradca pôsobiaci v strednej Európe a v krajinách EÚ:
V strednej Európe sa s lobingom spájajú negatívne významy. My to vidíme úplne inak. Lobing je pozitívny spôsob na skĺbenie záujmov hospodárstva, politiky a verejnosti. Keď sa lobista správa korektne, inštitúcie oceňujú, že im sprostredkuje informácie od záujmových alebo podnikateľských skupín.
Regina Ovesny- Straka, predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne:
Kontakty Slovenskej sporiteľne s oficiálnymi inštitúciami sú nesmierne dôležité, a preto sa banka snaží o ich profesionálne upevňovanie. Využíva pri tom získané skúsenosti tak, aby sa zo zreteľa nestratil hlavný zámer - podpora ekonomického rozvoja. Základným cieľom lobingu je ovplyvniť, pravdaže v pozitívnom zmysle slova. Podľa môjho názoru je to práve vnútrofiremná profesionalita, ktorá dokáže viac argumentovať a lepšie presviedčať. Banka vždy vystupuje ako seriózny partner, ktorý je ochotný v prípade potreby pomôcť prostredníctvom svojho know-how.
Ladislav Hegyi, predseda Spoločnosti priateľov Zeme:
- Aktivity občianskych mimovládnych iniciatív rozhodne nemožno považovať za lobing v súčasnom chápaní tohto pojmu na Slovensku. Ak dnes u nás niekto hovorí o lobingu, zväčša má na mysli presadzovanie úzkych krátkodobých ekonomických záujmov korupčným spôsobom. Vo svete sa však chápe lobing širšie - ako využívanie priamej a nepriamej komunikácie na presadzovanie istého záujmu. Spoločnosť priateľov Zeme pracuje na báze advokáta verejného záujmu v oblasti ochrany životného prostredia. Poskytujeme odborné informácie a zapájame občanov do rôznych akcií. Preukazujeme tak záujem občanov, obcí alebo odborníkov, ktorí žiadajú dané legislatívne opatrenie. Zapájanie občanov do rozhodovacích procesov a verejná kontrola sú dôležité demokratické prvky. O závažných legislatívnych opatreniach sa má rozhodovať objektívne na základe faktov a odborných analýz s cieľom zlepšovať kvalitu života všetkých občanov.
Michaela Benedigová, riaditeľka spoločnosti Interel:
- Osobne ma veľmi mrzí, že lobing sa na Slovensku zamieňa s korupciou a musím povedať, že do veľkej miery sú zato zodpovední novinári. Lebo ak nemajú odvahu povedať, že tender bol skorumpovaný alebo k rozhodnutiu prispel čísi osobný záujem, povedia: bol tam lobistický tlak. Napriek úcte, ktorú požívajú lobisti vo vyspelým demokraciách, na Slovensku ich verejnosť vníma ako tých, čo nosia obálky alebo vydierajú. Nie je to lichotivé pre lobistické firmy, ale ani pre vládu a tvorcov legislatívy. Mimoriadne by som ocenila, keby novinári aj politici začali pokladať lobing za legitímne vyjadrenie názoru, argumentu, spôsobu tvorby legislatívy. Nemám dôvod hanbiť sa za to, že sa Interel zaoberá aj lobingom - pretože ho robíme čisto a stojíme si za tým. Lobistické pôsobenie je legitímne. Ak je môj klient presvedčený, že jeho informácie a argumenty by mali zavážiť pri rozhodovaní, je jeho právom nájsť transparentný spôsob, ako informácie a argumenty doručiť ľuďom, ktorí rozhodujú.
Karol Wolf, riaditeľ spoločnosti Dynamic Relations Slovakia:
- Lobing je aj psychológia. Lobista musí presvedčiť človeka, ktorý rozhoduje, že to, o čom s ním hovorí, je dôležité. Že za tou nezáživnou zložkou papierov je 100-tisíc ľudí, ktorých profesijné a osobné životy závisia od konečného rozhodnutia. Že nejde o suchú normu, ktorá posunie desatinnú čiarku v údaji doprava alebo doľava. Úlohou lobistov je podať problém ľudsky.