Kupovať drahšie ako predávať. Paradox v cenách plynu je rizikom pre ďalšiu zimu

V minulom roku si ruský Gazprom v Európe kúpil skladovacie kapacity, no nenapĺňal ich. Objavili sa názory, že to bol tlak na spustenie nového podmorského plynovodu Nord Stream 2. Ako ste si to vtedy vysvetľovali?

Nechcem špekulovať. Ale videl by som to pragmatickejšie. Všetci účastníci trhu s plynom, teda naši zákazníci, ktorí si kupujú skladovaciu kapacitu, sa snažia kupovať a skladovať plyn vtedy, keď je lacnejší. Teda vtláčať do zásobníka. No a predávať ho chcú vtedy, keď je drahší, a zarobiť na tom. V minulom roku skoro všetci hráči na trhu reagovali na situáciu týkajúcu sa európskych cien plynu. Videli sme veľmi neštandardný stav a nebola to iba otázka Gazpromu. Doteraz boli letné ceny vždy nižšie ako zimné a kopírovali fyzickú podstatu plynu a jeho spotreby. V lete je prebytok plynu, preto sa zatláča, a v zime je ho nedostatok, tak sa jeho nedostatok kompenzuje ťažbou zo zásobníka. Minulé leto bola cena plynu vyššia ako možné fyzické kontrakty na nadchádzajúcu zimu a to motivovalo viacerých hráčov, nielen Gazprom, aby vtláčali menej či vôbec. Videli sme, že viacerí dokonca v lete odťažovali plyn a predávali ho iným hráčom na trhu. V našom prípade to záviselo aj od toho, aký typ kontraktu má s nami náš zákazník.

Čo to znamená?

To znamená, aký objem môže klient uskladniť, ako rýchlo môže energiu navtláčať do zásobníka a ako rýchlo môže ťažiť. Máme rôzne typy kontraktov, ale v rámci charakteristiky, ktorú si kúpi so zásobníkom, má klient istú flexibilitu. Poviem príklad: keď má zákazník kontrakt, keď vie za tri mesiace natláčať a tri mesiace ťažiť, je na ňom, ktoré tri mesiace to budú. A môže robiť aj to, že jeden mesiac vtláča, ďalší ťaží a takto to opakuje. Možnosť nakladať s plynom je v rukách klienta, ktorý je jeho vlastníkom.

Nebolo to však zo strany Gazpromu trochu neštandardné, že si kapacity na uskladnenie kúpil, ale potom ich nenaplnil? Nerátali Rusi už vtedy s vojnou, a preto nechceli, aby im Európa potom plyn zhabala?

Nechcem nad tým špekulovať. Nepoznám motiváciu jednotlivých klientov, ani to, s akým zámerom kupujú skladovacie kapacity a ako sa ich snažia využívať. Napríklad Gazprom mal vždy dlhodobú stratégiu skladovania na trhoch, kde dodával plyn. Práve kvôli zabezpečeniu bezpečnosti dodávok a plneniu svojich kontraktov. Vlani sa začalo diať to, že začal dodávať iba množstvo, ktoré mal dohodnuté v rámci dlhodobých kontraktov. Nedodával, ako bolo bežné po minulé roky, plyn, ktorý by predával cez obchodné platformy na európskych burzách. Toto bol neštandard, ktorý sme si všimli. Bolo však ťažké špekulovať, či je za tým nejaká hlbšia stratégia alebo iba dôsledok toho, že Gazprom potrebuje natláčať zásobníky aj v Rusku pre svoj domáci trh.

No určite všetci videli, že množstvá, ktoré mal Gazprom vo svojich zásobníkoch na území Európskej únie, boli významne nižšie než v predchádzajúcich rokoch.

Kúpil si skladovacie kapacity aj u nás, prípadne ich má kúpené teraz?

Nemôžem komentovať komerčné vzťahy s našimi klientmi.

Keď prejdeme k aktuálnej skladovacej kapacite, v akom stave je teraz?

Naše skladovacie kapacity sú naplnené komerčnými zásobami približne na úrovni 20 percent. Podobne je to vo zvyšku Európy. Marec bol teplotne miernejší, a tak už asi dva týždne intenzívne vtláčame plyn do zásobníkov. Vt...