Mali by sa zaviesť pravidlá, ktoré budú upravovať činnosť finančných inštitúcií, na ktoré nedohliada Národná banka Slovenska. Ide napríklad o splátkové spoločnosti alebo spoločnosti, ktoré poskytujú takzvané rýchle pôžičky.
Viac výkazov...
Všetky inštitúcie poskytujúce úvery by napríklad museli poskytovať rôzne výkazy. "Každý štvrťrok budú musieť tieto spoločnosti odovzdávať výkazy o RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) a o výške úverov, ktoré poskytli," vysvetlil Vladimír Dvořáček, generálny riaditeľ Sekcie finančného trhu.
Ministerstvo rozdelilo trh spotrebiteľských úverov podľa objemu, lehoty splatnosti a účelu. "Pripravili sme návrh formulára, na základe ktorého budeme mať presný prehľad o sadzbách v danom štvrťroku," dodal Dvořáček s tým, že údaje budú dostupné na internete a budú ich mať v dispozícii aj sudcovia. Prípadné spory, či ide pri tom-ktorom úvere o úžeru, by riešil súd. Podobne je to aj dnes, ale bez informácií pre sudcov.
Rezort financií chce zlepšiť aj informovanosť občanov a regulovať sprostredkovateľov finančných služieb, maklérov a poradcov.
Alebo stropy?
Naopak, ministerstvo spravodlivosti chce riešiť úžerníkov obmedzením maximálnej výšky úrokových sadzieb a poplatkov spojených s úverom. So svojím návrhom prišiel minister Štefan Harabin pred niekoľkými mesiacmi a pôvodne chcel stanoviť maximálnu RPMN na päťnásobok základnej úrokovej sadzby NBS. To by znamenalo, že v súčasnosti by celkové náklady klienta mohli byť maximálne 21,25 percenta.
Hoci to bolo namierené najmä proti úžerníkom, "vzbúrili" sa banky. Niektoré ich produkty za určitých okolností totiž môžu presiahnuť túto hodnotu.
Alternatívy
Preto rezort spravodlivosti prišiel s ďalšími troma návrhmi. Buď maximálna RPMN bude sedemnásobok repo sadzby (teraz 29,75 % p. a.), alebo by sa fixne stanovila na 30 percent. Ďalšou možnosťou je stanovenie celkových nákladov pre spotrebiteľa na dvojnásobok priemerných úrokových sadzieb požadovaných bankami pri spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia úveru. Podľa štatistiky NBS predstavovala v júni priemerná úroková miera z nových úverov, ktoré poskytujú banky, 7,24 percenta.
Nesúhlasia
"Myslím si, že zavedenie limitu nezabráni úžere, skôr ju môže len podporiť. Moje presvedčenie vychádza aj z poznania štúdií, ktoré boli vypracované zahraničnými autoritami," nesúhlasí so zavedením úrokových stropov Dvořáček. Problém môže podľa neho nastať pri krátkodobých úveroch, kde môžu byť celkové náklady aj vyššie ako 30 percent, ale nemusí to byť ešte neprimerané.
"Ministerstvo sa snaží problém riešiť komplexne a detailne. Vychádzali sme aj zo situácie v iných európskych štátoch, ako aj v USA, kde regulácia funguje," oponuje hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči. V súčasnosti rezort spravodlivosti finalizuje podobu legislatívneho zámeru a v priebehu augusta ho predloží na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR.
StoryEditor
Financie nechcú stropy, ale výkazy
Ministerstvo financií chce zlepšiť ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Tá by mala byť alternatívou k úrokovým stropom navrhovaným rezortom spravodlivosti.