Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Nórsky ekonóm Finn Erling Kydland (1943) pôsobiaci v USA a jeho americký univerzitný kolega Edward Christian Prescott (1940) boli ocenení Nobelovou cenou za "prínos k dynamickej makroekonómii". Po dlhšom období, keď Komisia preferovala ekonometriu a metodológiu, tak zaznamenala opäť úspech oblasť všeobecnej ekonomickej teórie.
Dvojica laureátov dokázala, že zmeny v rozvoji technológií, ktoré sú najdôležitejším zdrojom dlhodobého hospodárskeho rastu, môžu viesť ku krátkodobým výkyvom. Tým zásadne prepracovali Keynesovu teóriu, podľa ktorej krátkodobé výkyvy v produkcii a zamestnanosti sú predovšetkým dôsledkami zmien v celkovom dopyte. Kydland a Prescott poukázali na fakt tzv. časovej súdržnosti -- ako môže efekt očakávaní budúcej ekonomickej politiky spôsobiť pretrvávajúci problém. Konkrétne ich výsledky odhalili príčiny vstupu ekonomík do pasce vysokej inflácie, pričom stanovili základy výskumných programov spoľahlivosti a realizovateľnosti hospodárskej politiky. Výrazne tým ovplyvnili reformy centrálnych bánk z hľadiska ich možností -- či majú presne stanovené ciele, alebo majú voľnosť v rozhodovaní, ako aj opatrení v menovej oblasti.
Kardinálnym prínosom nových nositeľov Nobelovej ceny je integrácia teórie hospodárskych cyklov s teóriou ekonomického rastu. Kým dovtedy sa dôraz kládol na makroekonomické šoky na strane dopytu, Kydland a Prescott dokázali, že zmeny na strane ponuky majú rozsiahlejšie dôsledky. Položili základy pre tvorbu nových modelov, ktoré posudzujú cykly ako kolektívny výsledok množstva rozhodnutí domácností a firiem v súvislosti so spotrebou, s investíciami a pracovnými silami, takže práce vyznamenaných vedcov zmenili nielen obsah výskumov, ale aj hospodársku politiku.
Borislav Petrík, Ekonomický ústav SAV