Napriek tomu, že ako jediná krajina zo skupiny V4 nemáme s týmto spôsobom financovania žiadne skúsenosti, naša vláda chce susedov predbehnúť v objeme aj v rýchlosti výstavby. Súkromných diaľnic sa u nás na prelome desaťročí má postaviť až 151 kilometrov, teda takmer dvakrát viac ako plánujú Česi, Maďari a Poliaci. Dvojnásobný objem výstavby chceme navyše postaviť v najkratšom čase - približne za dva roky. Okrem nich chce štát postaviť aj ďalších 148 kilometrov z vlastných zdrojov.
Vláda sa pritom odmieta riadiť odporúčaniami expertov z ministerstva financií a z poradenskej spoločnosti Mott MacDonald, ktorí plán výstavby diaľnic z dielne ministerstva dopravy navrhli skresať.
Slovensko čaká premiéra
Skúšku z prípravy PPP projektov absolvovali všetky krajiny V4 okrem nás. Kým Poliaci po svojej súkromnej diaľnici jazdia už päť rokov a pred dvoma rokmi začali stavať ďalšiu, Čechov a Maďarov zbrzdil krach pilotných projektov. Maďarská vláda spravila chybu v zlom odhade rizika dopytu, teda hrozby, že šoféri budú spoplatnené diaľnice obchádzať. Dlhy po skrachovanom prevádzkovateľovi diaľnic musel zaplatiť štát.
Česi spravili prešľap už pri výbere koncesionára, teda investičnej skupiny, ktorá chce diaľnicu financovať. Víťaza totiž vybrali bez verejného obstarávania a na základe zmluvy, ktorá pre štát nebola výhodná. Sankcia za odstúpenie od tejto zmluvy západného suseda pripravila zhruba o 770 miliónov (626 miliónov českých korún).
Susedov predbehneme dlhmi
V zadlženosti investičnej výstavby nás ako jediní predstihnú Poliaci. Po dostavbe rýchlostnej cesty A1 budú splácať zhruba 240 kilometrov diaľnic. Keďže sa však výška poľského štátneho rozpočtu pohybuje vo výške desaťnásobku nášho, porovnanie dosahov na obe ekonomiky vyznieva v náš neprospech. Medzi kľúčové ukazovatele, ktoré určujú stabilitu meny a ekonomického prostredia, a ktoré rozhodnú o prijatí eura, totiž patrí práve výška štátneho dlhu, deficitu verejných financií a odhad dlhodobej udržateľnosti týchto indexov. Podľa analýzy ministerstva financií plán výstavby diaľnic znamená prílišnú záťaž pre štátny rozpočet.
Prichádza druhá vlna
V druhej polovici tohto desaťročia prichádza druhá vlna privátnej výstavby. Stredoeurópania s výnimkou Slovenska sú však opatrnejší. Maďari budú stavať 80 kilometrov a 81 Česi. Poliaci 90 kilometrov novej rýchlostnej cesty dokončia v roku 2008. Každá z týchto krajín teda chce stavať ešte menej ako ministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnemu odporučilo ministerstvo financií.
Prečo sú ambície Poliakov a Maďarov nižšie ako naše, ministerstvá dopravy týchto krajín nevysvetlili. Maďari pritom zvolili rovnaký postup ako chceme využiť aj my: vyhlásili tender, no zmluvu medzi víťazným konzorciom a ministerstvom dopravy musí schváliť štát. U nás to bude vláda, v Maďarsku už o mesiac parlament.
Dôvodom, prečo Česi nechcú stavať viac, však nie sú obavy z makroekonomických rizík, ale nedostatočná príprava pozemkov. Úsek diaľnice D3 z Tábora na rakúsku hranicu by mal byť pripravený už ďalší rok, na úseku medzi Prahou a Táborom však ešte nie sú vyrovnané majetkovoprávne vzťahy a pripravená projektová dokumentácia. Česi budú mať pritom s prípravou pôdy pre diaľnice sťažené podmienky. To, čo si slovenská vláda môže dovoliť vďaka kontroverzným "urýchľovacím" zákonom, je totiž v Česku naďalej zakázané. Podľa hovorcu českého ministerstva dopravy Karla Hanzelku na samotnú výstavbu bude treba päť rokov. Slovenské ministerstvo teda postaví takmer dvakrát viac diaľnic v polovičnom čase.
* hodnota kontraktu nezahŕňa napríklad náklady spojené s prevádzkou a údržbou diaľnic a úrokové zvýšenie ich hodnoty počas času koncesie (asi 30 rokov)