Milý a priateľský východniar, ktorému sa v každej práci podarilo splniť dané ciele. Michal Šoltés začínal prácou na stavbe popri štúdiu a dnes je konateľom spoločnosti EOS KSI Slovensko. Firma sa zaoberá vymáhaním pohľadávok a sídli na ulici s výstižným názvom: Údernícka. Pozíciu zastáva päť rokov a za ten čas sa mu podarilo zo začínajúcej filiálky vybudovať tú najlepšiu a najproduktívnejšiu pobočku. "Tajomstvo úspechu spočíva v tom, že práca, ktorá sa má robiť, sa robí a robí sa dobre," tvrdí Michal Šoltés.
Stále som východniar
Narodil sa v okrese Michalovce a svoj domov opustil kvôli štúdiu v hlavnom meste. Hoci väčšinu života strávil v Bratislave, ešte stále sa cíti východniarom. "Skôr som Zemplínčan," spresňuje svoj pôvod. Hrdí sa aj predsedníctvom v spolku Zemplínsky Valal, ktorý v Bratislave pôsobí už 37 rokov. "Organizujeme stretnutia pri pivku, kde sa porozprávame, poradíme si. Takisto mávame aj každoročne ples, volá sa Večar na valale." V mladosti túžil byť veterinárom a domov chodil s čistými jednotkami. Na gymnáziu však svoje rozhodnutie zmenil. Túžil cestovať, čo v čase komunizmu možné nebolo. Jediné východisko videl v štúdiu zahraničného obchodu. "To bol primárny dôvod, veď cestovanie je náplňou práce zahraničného obchodu."
Zahraničný obchod v Amerike
Tak sa teda dostal do Bratislavy, no tá mu nestačila. Po páde železnej opony sa rozcestoval. Ako každý správny Zemplínčan mal tetu v Amerike, v Arizone. Spolu s bratom za ňou cez letné prázdniny vycestovali. Pôvodný plán bol zdržať sa tri týždne, ostali však šesť mesiacov. "Povedali sme si, že keď sme už tam, tak to využijeme. Našli sme si brigádu. Vždy, keď sme zarobili peniaze, presunuli sme sa na iné miesto a hľadali tam. Vždy nám pomohla komunita Slovákov. Takto sme precestovali celú Ameriku, od Arizony cez New Jersey až do Toronta." Po návrate domov sa z Michala stal chronologický uchádzač o štúdium v zahraničí. "Podával som prihlášku každý rok, no nikdy ma nevzali. V treťom ročníku sa mi už nechcelo. Nakoniec ma presvedčil kamarát, a tak som sa dostal do Holandska." Michal nastúpil do tretieho ročníka univerzity v Utrechte a získal aj bakalársky titul. Paradoxne o Holanďanoch toho veľa povedať nevie, keďže sa ich ročník skladal zo samých cudzincov. "Viem povedať, akí sú Španieli, Bulhari a iní, no o Holanďanoch neviem nič," smeje sa.
Od dosiek k titulu
V krajine veterných mlynov strávil rok svojho štúdia, v Bratislave štyri. No a keď si práve nevybavoval zahraničný pobyt, privyrábal si na život prácou. Ako väčšina študentov skúsil najskôr tvrdú manuálnu. "S kamarátmi sme cez víkend vykladali dosky na stavbe. Nikdy som sa necítil taký unavený ako vtedy." Neskôr robil monitoring pre realitnú kanceláriu. Zapisoval všetky inzeráty do počítača. Kvalifikovaná práca prišla spolu s vyššími ročníkmi štúdia. Aj svoju kariéru odštartoval ešte počas školy a práve v reklame. Začal pracovať ako reklamný manažér v Omnimedii pre značku Seat. Plánoval a organizoval marketingové kampane. "Bolo to moje prvé zamestnanie na plný úväzok."
Čo práca, to úspech
Škola sa skončila, a s ňou aj práca v reklame. Michala ťahala finančná oblasť. Uchádzal sa preto o miesto vo firme Arthur Andersen. "To bol taký môj sen, dostať sa do medzinárodnej firmy zameranej na financie. Zo školy som mal pocit, že sme sa nenaučili dosť o finančných tokoch vo firme." Prijali ho. Z dvesto uchádzačov patril k desiatim úspešným. Stal sa odborníkom na dane. "Bolo to pre mňa ako pokračovanie vysokej školy. Boli to samé školenia. Často som ani nevedel, čo robím. Myslím, že rok a pol v tejto firme mi dal veľa. Robil som minimálne desať hodín denne. Môj život bol moja práca." Cestu za kariérou Michalovi skrížila aj spoločnosť ABB, kde mal vybudovať finančné oddelenie. Po dvoch rokoch predchádzajúcej praxe sa mu to podarilo. Ďalšou zastávkou bola firma zaoberajúca informačnými technológiami. "Mojou hlavnou úlohou bolo skĺbiť predstavy majiteľov a predať časť firmy do rizikových zahraničných kapitálových fondov." Zvládol to úspešne. V poslednej práci, pred nástupom do spoločnosti EOS, mal za úlohu urobiť z organizačnej zložky spoločnosť s ručením obmedzeným so všetkými funkciami. Aj tento cieľ splnil. "Myslím si, že sa mi každý pracovný cieľ podarilo dosiahnuť."
Pracovný plán na tisíc percent
Spoločnosť EOS a Michal sú spolu už päť rokov. "Keď som sa pripravoval na pohovory, nebolo mi celkom jasné, prečo si nejaká spoločnosť najmä iné externé inkasné kancelárie. Z vlastných pracovných skúseností v spoločnostiach, kde som mal na starosti vymáhanie pohľadávok ja, to išlo bez problémov. Nikoho externého sme nepotrebovali. Dnes mi je už však všetko jasné."
Bola to preňho výzva. Začínal s dvadsiatimi zamestnancami, dnes je ich stoštyridsať. Podarilo sa mu vybudovať z tej najmenšej pobočky, tú najväčšiu a najlepšiu. Spoločnosť EOS KSI Slovensko je takisto najväčšia, čo sa týka podielu na trhu v krajine, tržieb, zisku, ako aj produktivite. Vytvoril si tím mladých, šikovných ľudí. "Väčšina mojich kolegov sú vysokoškoláci. Nie som tu však najstarší," rýchlo dodáva. "Moja úloha je usmerňovať tím, aby išiel tou správnou cestou." To sa mu darí, čísla hovoria zaňho. Je šéfom, ktorý počúva, hľadá riešenia a diskutuje o nich. "Myslím si, že keď človek robí svoju prácu svedomite a zodpovedne, tak ten úspech sa musí dostaviť. Tam to ináč nejde. Keď každý člen v tíme robí svoju robotu ako má, ten výsledok príde určite. Logicky, tam, kde sa to nedarí, tam sa asi nepracuje."
Vymáhač = svalovec?
Mnohí ľudia si Michalovu prácu predstavujú veľmi skreslene. "Slovo vymáhanie pôsobí na mnohých veľmi negatívne. Ja ho nahrádzam pojmom inkasovanie peňazí. Je pravda, že prvé vymáhačské kancelárie si dobré meno neurobili. Dnes je však všetko inak. Všetko sa dnes rieši telefonátmi a písomne. Snažíme sa nájsť tú zlatú strednú cestu. Chceme, aby náš klient získal dlhy späť a naopak, aby ten, čo dlhuje, dokázal pohľadávku vyrovnať a zároveň prežiť. Sme negociátorom medzi klientom - veriteľom a klientom - neplatičom." Veď predstavte si vysokoškoláka, ktorý by na vás číhal pred bránou a snažil sa od vás vymôcť dlh, opisuje prácu s úsmevom. Dnes to ide všetko kultivovanou cestou.
Vždy je kam ísť
Michal dostal vymáhanie pohľadávok na vyššiu úroveň. Ide mu o spokojnosť. No a najspokojnejší je vtedy, keď má pocit, že sú spokojní aj zamestnanci. "V tom tkvie môj úspech." Týmto spôsobom dokázal veľa, no on nekončí. Stále je čo robiť. V konkurenčnom prostredí sa treba stále zdokonaľovať a prispôsobovať novým technológiám a efektívnejším systémom. "Hlavná náplň sa nemení, menia sa prostriedky, ktoré zefektívňujú prácu a tu je potrebné sa neustále vzdelávať. Budem pokračovať týmto spôsobom ďalej. Raz si chcem ešte vyskúšať nejakú zahraničnú stáž vo firme venujúcej sa tomuto biznisu pohľadávok. Myslím si, že to by bola pre mňa ďalšia výzva. Veľké príležitosti vidím v krajinách od nás na východ." Raz darmo, túžba po cestovaní ani po rokoch u Michala nezmizla.
Voľný čas
Jednou z jeho záľub je práve aj cestovanie. No v súčasnosti najviac času venuje synovi. "Hráme sa, učíme sa bicyklovať, chodíme na prechádzky a robíme čokoľvek, čo ho zaujíma. Skladáme lego, rozoberáme lego, a tak ďalej." Nezabúda ani na seba. V zime lyžuje, cez leto sa bicykluje.
Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Mám ranný rituál. Každý deň, keď prídem do práce, pozdravím všetkých v kanceláriách. To mi zaberie takých pätnásť minút, je to dobrá prechádzka.
Koľko času strávim priemerne v práci?
Snažím sa, aby to nebolo viac ako osem hodín denne.
Čo ma postaví na nohy?
Pekný deň a káva.
Ako sa udržiavam v kondícii?
Športom.
Čo mi zdvihne adrenalín?
Snažím sa, aby mi nič nezdvíhalo adrenalín.
Pri čom si najlepšie oddýchnem?
Pri športe.
Ako si predstavujem ideálnu dovolenku?
Buď hory alebo more s množstvom stromov, ktoré robia tieň. Samozrejme, s mojou rodinou.
Čo nemám rád na sebe a na druhých?
Ja som niekedy málo trpezlivý. Na druhých lenivosť.
Na čom jazdím, na čom by som chcel jazdiť?
Jazdím na Audi. Tých snov je viac, stačilo by mi Ferrari alebo Porsche.
Kto je Michal Šoltés
Michal žije v Bratislave, srdcom je však Zemplínčan. Kedysi túžil po kariére veterinára. Nakoniec vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave so zameraním na zahraničný obchod. Toto rozhodnutie doteraz neľutuje. Už teraz má za sebou úspešnú kariéru. Za päť rokov dokázal vybudovať zo slovenskej pobočky firmy EOS KSI tú najúspešnejšiu a najväčšiu. Dokázal to vďaka mladému, šikovnému tímu, ktorý si sám vybudoval. Začínal s dvadsiatimi ľuďmi, dnes ich je stoštyridsať. Je ženatý a má jedno dieťa. Manželka a syn sa mu denne pripomínajú z veľkej fotografie, ktorá visí u neho v kancelárii.