Andrej Hrnčiar nie je tuctovým človekom. Snúbia sa v ňom ekonomické a umelecké schopnosti. Je revolucionár, ktorý chce veci meniť a nezastaví sa. Ak vidí v niečom nedostatky, chopí sa toho a zlepšuje, čo sa dá. Takto už dokázal zlepšiť martinské divadlo a momentálne sa mu to darí so samotným Martinom. Napriek tomu sa stále drží motta svojho učiteľa z vysokej školy Martina Hubu: "Aj keď má človek veľký úspech, vždy by si mal zachovať veľkú dávku pokory v sebe.“ Za svoju najväčšiu výhodu považuje nezávislosť od politických strán. Tú sa snaží vnášať aj do politiky zastupiteľstva.
Demokrat z Liptova
Pochádza z Liptova, z dediny Lisková. "Sme piati súrodenci, takže pochádzam z veľmi skromných pomerov.“ Po základnej škole pokračoval na gymnáziu v Ružomberku. "Už v tom čase som sa intenzívne zaujímal o politiku.“ Počúval Hlas Ameriky a Slobodnú Európu. Bol to on, kto v škole informoval o dianí vo svete a rôznych demonštráciách. Myšlienky ho ťahali na Západ za demokraciou. Keby neprišiel rok 1989, Andrej by pravdepodobne emigroval. Tak, ako to časť jeho rodiny urobila predtým. "Boli sme chlapčenská trieda. Keď sa konali demonštrácie v Prahe a už aj v Bratislave, tak sa to začalo aj u nás. Lavice sme vyniesli na chodbu, stoličky sme dali do polkruhu a na tabuľu sme napísali: ŠTRAJK. Triedny sa už len chytal za hlavu.“
Vtedy sa rozhodol pre herectvo. "Bolo mi sympatické to, že práve herci a umelci výrazným spôsobom ovplyvnili politiku. Pamätám sa, že to boli práve študenti Vysokej školy múzických umení, ktorí prišli k nám na gymnázium do Ružomberka a rozprávali nám o tom, čo sa deje v Bratislave. Robili to vtedy, keď ešte nebolo nič isté a mohlo to pre nich dopadnúť katastrofálne.“ Vtedy si povedal: "Toto je tá komunita ľudí, ktorí si vedia povedať svoj názor a sú slobodní.“ Na herectvo sa dostal vďaka svojej hereckej nepoškvrnenosti. Podľa profesora Martina Hubu ich nezaujal talent, ale akási forma prirodzenosti z Liskovej. Záujem o politiku ani na vysokej škole u Andreja neopadol. "V období mečiarizmu som všetko pozorne sledoval a nemohol som na žiadnej demonštrácii chýbať.“ V tom čase však určite nepomyslel na kariéru politika. Užíval si študentský život, chcel z neho vyťažiť čo najviac.
Amerika - doživotná skúsenosť
Aj preto sa vybral s kamarátom na rok do Ameriky. To bola škola, z ktorej ťaží dodnes. Vyskúšal si každú prácu, ktorá mu prišla pod ruky. Bol robotníkom aj upratovačom. "Posilnilo ma to. Keď som dokázal prežiť tam, bez znalosti jazyka, rodiny a priateľov, tak sa na Slovensku už ničoho nebojím. Pretože tu mám rodinu a priateľov, ktorí mi vždy pomôžu.“ Po návrate spoza "veľkej mláky“ si dokončil školu. Hneď po nej získal angažmán v martinskom divadle, kde ho zastihli zmeny v kultúre, ktoré sa diali v roku 1997. "Začala sa nezmyselná transformácia kultúry a my sme sa ako prví zapojili do protestov. Tí, čo sa do nich zapojili, nedostávali výplatu. Moja manželka bola vtedy pre rizikové tehotenstvo hospitalizovaná v nemocnici. Štátny intendant si ma zavolal a pohrozil mi prepustením a zapísaním do čiernej listiny.“ V tej chvíli naňho Andrej vytiahol zážitky z Ameriky a intendant pochopil, že ho len tak nevystraší. Nakoniec dopadlo všetko dobre.
Z herca podnikateľ, z baru kultúrne stredisko
Ďalej hrával v divadle, narodilo sa mu prvé dieťa. Peňazí nebolo nazvyš. Vtedy si privyrábal kopaním kanálov a stále rozmýšľal nad divadelným barom. "Čo ja by som z neho vedel urobiť,“ hovoril kamarátom. Nakoniec sa dohodol s prevádzkovateľkou. Z pôvodného mesačného obratu 20-tisíc urobil desaťnásobok. "Urobil som džezovú kaviareň. Do kaviarne začali chodiť hrávať Peter Lipa, Adriena Bartošová, Laco Deczi a iní...“ Nezostalo len pri jednej kaviarni, otvoril si aj druhú. "Ráno som otváral kaviareň, doobeda skúšal, poobede som pracoval v kaviarni a večer som hral. Jednoducho ak si chlap založí rodinu, tak sa o ňu musí vedieť postarať.“
Z podnikateľa riaditeľ divadla
Obdobie podnikania netrvalo večne. Andrej sa začal zaoberať martinským divadlom. "Zdalo sa mi, že by to mohlo byť aj lepšie.“ Do cesty mu prišlo obdobie, keď sa hľadal nový riaditeľ. "Mal som výhrady k vedeniu divadla. Povedal som si, že teraz je moja šanca. Urobil som projekt a vyhral som konkurz na riaditeľa.“ Opatrenia, s ktorými začal, boli zásadné. Zaviedol novú organizačnú štruktúru a prepustil 20 percent zamestnancov, medzi ktorými boli aj herci. "Boli medzi nimi ľudia, s ktorými som sedem rokov pracoval. Ja som sa však stal riaditeľom divadla a chcel som realizovať svoj projekt, a to s ľuďmi, ktorí to chceli rovnako ako ja.“ Opäť sa mu to podarilo. Divadlo žalo ekonomické aj umelecké úspechy. Pod jeho vedením vznikol napríklad festival Dotyky a spojenia. V súčasnosti je to najvýznamnejší a najväčší divadelný festival slovenských profesionálnych divadiel.
"Možno aj touto prácou som si vybudoval určité povedomie u Martinčanov.“ Práve to mu dopomohlo k úspechu vo voľbách na post martinského primátora. "Tak, ako som sledoval divadelný bar, dianie v divadle, sledoval som aj naše mesto a chcel som niečo zmeniť.“ Rozhodol sa pre kandidatúru na post primátora. Do volieb išiel ako outsider. Bojoval s veľkými súpermi - so silnými straníckymi kandidátmi. Medzi nimi bol napríklad bývalý primátor, ktorý mal za sebou tri volebné obdobia, ale aj súčasný predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš, tiež Jozef Stahl, ktorého chodil do Martina podporovať Robert Fico. Za Andrejom nestál absolútne nikto. Napriek tomu voľby vyhral so svojím postojom: "Nerobiť politiku, ale pracovať pre mesto.“
Nové ovzdušie nad Martinom
Negatívne veci z veľkej politiky sa vďaka nezávislému primátorovi do Martina nepreniesli. "Po voľbách som si zvolal všetkých poslancov a predniesol som im svoju predstavu fungovania. Povedal som im: Vykašlime sa na to, kto má aké stranícke tričko. Eliminujme vplyvy veľkej politiky na naše mesto a vytypujme si prospešné veci, ktoré vieme zrealizovať.“ Takáto je jeho idea a tú sa mu aj darí plniť. Verí, že atmosféra zo zastupiteľstiev sa prenáša aj do atmosféry Martina. "Mnohí hovoria, že sa to zlepšilo. Dnes sú zastupiteľstvá kultúrne a na úrovni. Nie je v nich ani stopa po autoritatívnom spôsobe riadenia ani politikárčenie.“
Martinský reformátor
Post zastáva pomaly druhý rok a výsledky za ním vidno. Podarilo sa mu po 12 rokoch stagnovania povoliť výstavbu lyžiarskeho strediska. "Mesto o tom vždy hovorilo, ale bránilo jedinému potenciálnemu investorovi vo výstavbe len preto, lebo si chcelo budovať vlastný projekt, aj keď naň nemalo zdroje.“ Andrej podnikol kroky a túto neštandardnú situáciu vyriešil. Tento rok sa začne s rekonštrukciou lyžiarskeho strediska na Martinských holiach. Tým sa to však nekončí. Ide mu o dynamické a neustále sa rozvíjajúce mesto. V súčasnosti zavádza projekt "digitálne mesto“. Mesto Martin dnes zavádza internet zadarmo tomu, kto oň má záujem. Nejde o vysokorýchlostný internet, postačí však na vyplnenie základných inteligentných elektronických formulárov, ktoré chcú v tomto roku zaviesť. "V praxi to znamená odbremenenie ľudí od byrokracie a neustálych návštev mestského úradu. V Martine bude stačiť vyplniť tlačivo cez internet a celý proces jeho spracovania už prebehne elektronicky. Takisto príprava rokovania zastupiteľstva a samotné rokovanie už onedlho budú zefektívnené nasadeným softvérom a každé rozhodnutie zastupiteľstva bude zaznamenané v systéme. Rovnako systém práce na samotnom mestskom úrade bude oveľa efektívnejší, pretože procesy sa budú digitalizovať a práca zefektívňovať.“
Andrej rozbieha aj projekt transparentnosti. "Vo všetkých oblastiach verejného života, počnúc verejným obstarávaním a končiac personálnou politikou, pôjdeme vysoko nad rámec toho, čo nám ukladá zákon.“ "Zákon o verejnom obstarávaní nám do určitých finančných limitov umožňuje osloviť len tri firmy. Nový systém znamená napríklad to, že na takéto verejné obstarávanie sa bude môcť v Martine elektronicky prihlásiť hocikoľko firiem a vyhrá tá s najlepšou ponukou. "Chcem minimalizovať možnosť korupcie a zverejňovať všetko, aj to, čo je nad rámec zákona.“ Ide o pilotný projekt na Slovensku.
Výhoda s veľkým V
Jeho veľkou výhodou je nezávislosť. Nie je viazaný straníckymi príkazmi. "Môžem realizovať svoj názor na politiku v praxi. Môžem komunikovať s každou politickou stranou. Takisto nie som deformovaný veľkou politikou, snažím sa to robiť tak, ako si myslím, že by sa to malo robiť. Snažím sa zabrániť vplyvu politických strán na členov zastupiteľského zboru. Často vidím, ako sa snaží negatívne zasiahnuť, prostredníctvom niektorých poslancov NR SR z nášho regiónu, veľká politika do komunálnej. My to robíme nie na báze politiky, ale na čisto pracovných vzťahoch.“ Do budúcnosti a veľkej politiky sa zatiaľ nepozerá. "Teraz sa naplno venujem komunálnej politike. Chcem splniť to, čo som mal vo svojom volebnom programe. Jednoducho chcem, aby Martinčania boli hrdí na to, že sú obyvateľmi Martina. A ako Slovák budem, samozrejme, veľmi rád, keď všetci Slováci budú raz hrdí na to, že pochádzajú zo Slovenska.“ Preto ktovie, na čo raz opäť padne Andrejovi zrak a pokúsi sa to zlepšiť.
Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Ananásom.
Koľko času strávim priemerne v práci?
Približne desať hodín.
Čo ma postaví na nohy?
Piccolo s mliekom alebo dobré víno.
Ako sa udržiavam v kondícii?
Chodím trikrát do týždňa do posilňovne, bicyklujem a chodím na túry.
Čo mi zdvihne adrenalín?
Ľudská hlúposť.
Pri čom si najlepšie oddýchnem?
Pri športe.
Ako si predstavujem ideálnu dovolenku?
So svojou rodinou. Najlepšie kombinácia mora a hôr.
Čo nemám rád na sebe a na druhých?
Na sebe nemám rád veľa vecí, ale nebudem ich prezrádzať. Neviem sa zmieriť so závisťou...
Na čom jazdím a na čom by som chcel jazdiť?
Sen som si už splnil. Jazdím na Audi allroad.
Kto je Andrej Hrnčiar?
Pochádza z Liptova. Vyštudoval herectvo. Vyskúšal si už rolu herca, podnikateľa, riaditeľa a dnes je primátorom mesta Martin. Za toto obdobie dal do pohybu výstavbu lyžiarskeho strediska. Zavádza projekt "digitálne mesto“. Teda mesto založené na elektronickom vybavovaní úradných vecí a odbremenené od byrokracie. Občanom ponúkol internet zadarmo. Takisto sa snaží o čo najväčšiu elimináciu korupcie. Spolupracuje s Transparency International na projekte transparentnosti. Je ženatý, má dve deti.