Počíta s tým novela zákona o dani z príjmov, ktorú včera schválila vláda a ešte ju musí odobriť parlament. Ministerstvo financií ňou chce znížiť daňové úniky a umelé znižovanie daňového základu bankami a poisťovňami. Tie sa však bránia a tvrdia, že novelu negatívne pocítia nielen samotné finančné domy, ale aj ich klienti.
Rizikoví klienti bez šance?
Ministerstvo financií sa totiž namiesto pôvodne zvažovanej špeciálnej dane rozhodlo obmedziť tvorbu opravných položiek k pohľadávkam z úverov a ich započítavanie do daňových výdavkov. Z opravných položiek chce rezort financií získať vyše päť miliárd korún.
Podľa bánk môže byť výsledkom to, že menej bonitní klienti, ktorí sú pre banky rizikoví, môžu mať problém s úvermi a tie môžu zdražieť. "Vládou schválený návrh zákona podľa nášho názoru negatívne ovplyvní štruktúru úrokových sadzieb a môže obmedziť prístup menej bonitných klientov k bankovým úverom," tvrdí Slovenská asociácia bánk vo svojom vyhlásení. Preto predložila ministerstvu financií protinávrh, ktorý by mal byť "výhodnejší pre banky a ich klientov, ako aj pre štátny rozpočet". Kým nie je zákon schválený v parlamente, banky ešte vidia šancu na jeho zmenu.
Menej únikov...
Ministerstvo financií považuje zmeny súčasného zákona za potrebné. "Ide o zmysluplnú úpravu, ktoré smeruje k tomu, aby boli podmienky na trhu vyvážené voči všetkým účastníkom na trhu, aj voči bankám," povedal po rokovaní vlády minister financií Ján Počiatek.
S novelou súhlasí aj autor rovnej dane a bývalý Počiatkov poradca Richard Sulík. "Zákon som nečítal, z toho, čo však o ňom viem, môžem povedať, že ide o krok správnym smerom," vyhlásil Sulík. Tvrdí, že banky a poisťovne si tvorbou opravných položiek a technických rezerv daňovú povinnosť umelo znižovali.
...no vyššie poistné
Stovky miliónov potečú do štátneho rozpočtu aj od poisťovní. V ich prípade totiž ministerstvo obmedzilo tvorbu daňovo uznateľných technických rezerv na životné a neživotné poistenie. Tie sú určené na výplatu poistných udalostí, ktoré síce v danom účtovnom období vzniknú, ale klient ich nahlási až neskôr. Poisťovňa si tak akoby "odloží" do budúcnosti peniaze na výplatu klientov a zníži si daňový základ. Po novom časť peňazí na budúce výplaty poistných plnení odvedie ako daň. Ministerstvo chce takto získať 613 miliónov korún navyše počas každého z nasledujúcich dvoch rokov.
Generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková upozorňuje, že neuznanie technickej rezervy za daňový výdavok bude znamenať, že ich poisťovne budú musieť dodatočne dotovať. "Je možné, že v niektorých poisťovniach bude zdrojom takejto dotácie zvýšenie poistného," tvrdí. Tvorba technických rezerv je pritom povinná, prikazuje ju zákon o poisťovníctve. Podľa Žákovej teda ide nie o peniaze poisťovne, ale jej klientov. Oni by ich mali neskôr dostať ako výplatu poistného plnenia.
Centrálna banka nesúhlasí
K zákonu majú výhrady nielen tí, ktorí budú platiť viac, ale aj centrálna banka. Tá už v pripomienkovom konaní upozorňovala, že tak obmedzovanie bánk, ako aj poisťovní nie je správnym krokom. Podľa hovorkyne NBS Jany Kováčovej si banky vytvárajú opravné položky na straty, ktoré už nastali a ich tvorba "nie je závislá len od názoru a prípadných potrieb manažmentu či majiteľov banky".
V prípade poisťovní národná banka potvrdzuje, že technické rezervy tvoriť musia, keďže im to prikazuje zákon.
Navyše, na tvorbu opravných položiek, ako aj technických rezerv, dozerá centrálna banka. Kontroluje ich aj audítor či daňový úrad.
Banka či poisťovňa by teda nemala mať možnosť si ich ľubovoľne zvýšiť iba preto, aby zaplatila nižšiu daň.