Tatranský chlapec, ktorý sa zamiloval do chémie. Aj takto sa dá charakterizovať Jaroslav Klein, dnes manažér kvality a služieb v Pivovaroch Topvar. Cez štúdium chemického inžinierstva v Bratislave sa dostal do vedeckého sveta. Počas doktorátu pracoval v Holandsku, na postdoktoráte v Portugalsku. Získal prestížne vedecké štipendium Marie Curie Fellowship. Prednášal na viacerých medzinárodných kongresoch - v kanadskom Vancouveri, španielskej Granade či v Ríme. Podieľal sa na integrácii dvoch slovenských pivovarov v rekordnom čase. Miluje svoju prácu a snaží sa v živote za sebou niečo zanechať a niečo výnimočné prežiť. Možno práve preto usporiadal so svojou manželkou Kubánske dni v Prešove. Len tak, aby urobil sebe a ľuďom radosť.
Športovec a vedec v jednom
Narodil sa pod Tatrami, v meste Svit. Otec o ňom hovorí, že vedel skôr lyžovať ako chodiť. Veľa športoval, zamiloval si najmä basketbal. Spomína si, že keď bol malý, vozil sa na smetiarskom aute. Toto povolanie sa mu páčilo. "Nikdy som však nemal vyhranené sny, že som chcel byť právnikom alebo lekárom. Určite som chcel byť profesionálnym športovcom." To sa mu takmer podarilo. Stal sa členom národného, ešte československého mládežníckeho tímu.
Jaroslav Klein však určite nebol typickým športovcom. Očarila ho veda, ale aj šport. Celé jeho štúdium na strednej škole bolo o skĺbení športu a školy. "Veľa času som trávil na sústredeniach. Vďaka basketbalu som sa dostal na miesta, ktoré boli v tom čase nedostupné. Navštívili sme Francúzsko, Taliansko, Švédsko." Zo školy ho poznal každý. Jeho fotografia visela na nástenke najlepších. "Patril som k výborným žiakom, nie však k bifľošom. Vedel som si nájsť aj ľahšie cestičky, a to dosť často." Bol síce športovec, no na gymnáziu v Poprade začal inklinovať k predmetom ako matematika, fyzika a chémia. Ten posledný sa mu stal osudným. "Bavila ma chémia, najmä biochémia. Keď som vyhral okresnú olympiádu, začal som tušiť, aká je moja cesta."
Slávista chemik
Spod Tatier sa vydal do Bratislavy, na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU. Odišiel z domu a naučil sa samostatnosti. "Internátny život je krásny. To sú priatelia, akcie, zábava a bary. Človeka to baví." Basketbalu sa však nevzdal ani tu, ostal mu verný. I keď potvrdzuje, že množstvo dobrých hráčov práve príchodom na internát šport zanechalo. Jeho však držal. Hrával za Sláviu STU. "Za zápasy boli nejaké tie peniaze a takisto štipendiá za šport. Boli to smiešne zárobky, ale človek sa tak pomaly stáva nezávislý od rodičov."
Poznatky získané na vysokej škole využíva v Pivovaroch Topvar dodnes. "Na pozícii manažéra sa s chémiou stretávam menej. Určite je však výhodou poznať do hĺbky všetky tie procesy, poznať zákulisie. Manažér kvality bez znalosti chémie by mal v pivovare hendikep."
Jaroslav skončil s titulom inžiniera v chemickom a biochemickom inžinierstve. No všetko mohlo byť inak, zaujal ho odbor kozmetológia. Keď však exceloval na najťažšej skúške z chemického inžinierstva, sám vedúci katedry mu ponúkol toto štúdium. A neoľutoval. Diplomovú prácu absolvoval na Univerzite v Madride. "Bolo to ťažké obdobie, bol som v cudzej krajine. Musel som sa spoliehať len sám na seba." Diplomová práca sa mu podarila výborne a spoznal tam spriaznenú dušu. "Bol to vzdelaný a rozhľadený Kubánec, ktorý robil vedecký výskum a hovoril plynule po slovensky. Išlo o jedno osudové stretnutie. Vždy som hovoril, že je veľmi dôležité, koho počas života stretneme. Ja sám som stretol veľa zaujímavých ľudí, ktorí ma posunuli vpred." Po pobyte v Španielsku sa vrátil domov.
Večný výskumník
Po promóciách sa rozhodol ostať na fakulte. Zapáčil sa mu výskum, ktorý tam práve prebiehal, a urobil si doktorát z biochemického inžinierstva. Pracoval napríklad na vývoji nových bioreaktorov pre jednu juhoafrickú firmu. "Biotechnológia pracuje aj v noci. Neustále som hľadal cesty, ako sa posunúť ďalej." Táto vlastnosť mu pomohla k viacerým slovenských i zahraničným štipendijným pobytom. Päť mesiacov strávil na univerzite v Holandsku. "Tu som pričuchol k špičkovej vede, aplikujúcej sa do praxe." Po návrate na Slovensko ukončil doktorát a začala sa nová životná etapa.
S novým titulom sa dostal na novú križovatku. Na jednej strane bola práca na Slovensku, na druhej ponuka postdoktorátu v Portugalsku. Rozhodol sa pre Pyrejenský polostrov. Očakával, že tam ostane rok, nakoniec to bolo tri a pol roka. Získal totiž štipendium Marie Curie Fellowship, ktoré patrí vo vedeckom svete medzi najprestížnejšie.
V tom čase už spoznal svoju osudovú lásku. Rozhodnutie odísť do zahraničia bolo ťažké, vtedy ešte priateľka - lekárka zostala pracovať v Prešove. Vzťah vydržal celý ten čas aj na diaľku. "Po roku sme sa počas spoločnej letnej dovolenky vzali v Lisabone na slovenskej ambasáde len s dvoma svedkami." Na konci pobytu v Portugalsku prijali pozvanie kubánskeho priateľa a spolu navštívili Kubu. "Bola to nádherná dovolenka. Ľudia sú tam krásni, veselí a šťastní, aj keď žijú skromne. Tú veselosť vedia aj rozdávať." Kuba ich nainfikovala na celý život. Priniesli si odtiaľ v brušku prvú dcérku. "Ona je také kubánske slniečko, tiež navôkol rozdáva energiu, lásku a šťastie."
Trpký "východniarsky" začiatok
Začal prácou v Prešove v malej potravinárskej firme, kde zavádzal vývojové produkty. "Bola to malá firma typu one man show. Riaditeľ rozhodoval o všetkom. Nebola tam žiadna možnosť na realizáciu." Po niekoľkých mesiacoch pochopil, že tadiaľ cesta k úspechu nevedie.
"Určite to bola zaujímavá skúsenosť, pretože som sa dostal po rokoch vedeckého výskumu k slovenskej realite. Zistil som, ako funguje reálny život vo firmách, najmä takých malých. Naučil som sa však veľa a aj tento zážitok ma posunul ďalej." Vedel, že musí odísť. Práve vtedy sa objavil inzerát, v ktorom hľadali manažéra kvality v Pivovare Šariš. "Vedel som, že práca v Pivovare Šariš je tá, ktorú chcem robiť."
Perfektné pokračovanie
Od roku 2006 teda pôsobil v Pivovare Šariš. Získal slobodu, miesto na realizáciu a dostal sa do kolektívu, kde stretol vynikajúcich a ústretových kolegov a charizmatického šéfa. "Opäť som stretol ľudí, ktorí ma posunuli vpred." Pracovné začiatky neboli ľahké. "Nasadol som do rozbehnutého vlaku. Bolo potrebné v krátkom čase zaviesť nový systém bezpečnosti potravín a certifikovať ho." To sa mu aj podarilo. Prvú skúšku zvládol.
Firma ho po úspechu poverila náročnou úlohou. Stal sa projektovým manažérom integrácie Pivovaru Topvar do pivovarníckej skupiny SABMiller. Tento proces vyžadoval zaviesť štandardy, spoločný podnikový informačný systém a zlúčiť obidva pivovary do jednej spoločnosti - a to v priebehu rekordných deviatich mesiacov. Počas integrácie zodpovedal za presun generálneho riaditeľstva do nového sídla v Bratislave. Po návrate do Pivovaru Šariš sa Jaroslav stal manažérom kvality a služieb Pivovarov Topvar.
Manažér kvality a služieb
Túto novú pozíciu zastáva od minulého roku. Okrem kontroly kvality má na starosti aj správu pivovaru. Poznal kontrolu kvality z predchádzajúcej firmy. "Vždy mi pomohlo dostať sa ďalej tak, že som sa snažil vidieť veci v širších súvislostiach. Neuspokojil som sa s plnením povinností, ktoré vyplývali len z popisu práce. Snažil som sa ísť ďalej a posúvať riešenie problémov vpred." Dnes ako manažér služieb zabezpečuje chod svojho oddelenia a služieb pre výrobný závod, aby ľudia mali svoju náplň práce a dobré pracovné podmienky. Tiež komunikuje s inými oddeleniami v rámci rôznych projektov. Práca sa mu pozdáva. Pochvaľuje si kolektív. Našiel v nej svoj zmysel. "Najhoršie je robiť prácu, ktorá človeka nebaví. Mňa moja práca napĺňa." Naopak, vždy ho znechutí zbytočná administratíva a byrokracia. "Nemám rád veci, ktoré sa musia urobiť, ale vôbec nie sú nevyhnutné pre fungovanie biznisu."
Ako manažér chce, aby pivovar Topvar bol najobdivovanejšou pivovarníckou spoločnosťou na Slovensku, tak, ako chce byť naša globálna spoločnosť SABMiller najobdivovanejšou na svete vo svojom odvetví. "Nie je našou hlavnou prioritou zarábať najviac. Ide nám o to, aby náš pivovar bol skutočne uznávaným zamestnávateľom a prosperujúcou spoločnosťou. Pivovaru Šariš sa to už vo svojom regióne podarilo. Viacerí ľudia sa tam roky pokúšajú zamestnať. Má vysoké renomé. Dúfam, že sa to podarí aj našej firme na celom Slovensku." Svoju budúcnosť naďalej vidí v SABMilleri. Jednoducho ho práca v tejto spoločnosti baví.
Človek s vysokými ideálmi
Samozrejme, Jaroslav ako vedec a manažér v jednej osobe má aj svoje záľuby a presvedčenia. Rád cestuje, číta a fotografuje. Ako Tatranec prechováva aj lásku k horám a športom. "Snažím sa každú voľnú chvíľu stráviť s rodinou v prírode." Jeho filozofiou je dávať svetu a ľuďom niečo navyše. "Ktosi múdry raz povedal, že treba urobiť so svojím životom niečo dôstojné. Ja sa raz chcem za sebou obzrieť a vidieť, že tam niečo hodnotné za mnou zostalo." To je jeho životná filozofia. Jednoducho, chce zo života vyťažiť čo najviac pekných chvíľ.
Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Budíček mi robí obyčajne dcéra, posledné štyri mesiace aj syn. Po príchode do práce sa v rámci možností snažím pozdraviť s ľudmi v mojom tíme a porozprávať sa s nimi aj mimo pravidelných porád. Aj keď sa mi to pre zaneprázdnenosť nie vždy darí.
Koľko času strávim priemerne v práci?
Približne deväť hodín. V poslednom čase ešte tak hodinu - dve doma.
Čo ma postaví na nohy?
Čarovná vetička mojej trojročnej dcérky: "Ty môj ocinko zlatulinký...", vidina dobrej dovolenky (napr. kubánskej) a kvalitná káva.
Ako sa udržiavam v kondícii?
Momentálne veľmi málo, ale športom.
Čo mi zdvihne adrenalín?
Ľahostajnosť ľudí a nevšímavosť.
Pri čom si najlepšie oddýchnem?
Pri šoférovaní auta s dobrou muzikou alebo pri dobrom pive.
Ako si predstavujem ideálnu dovolenku?
S rodinou a našimi gréckymi priateľmi v ich letnom sídle na aténskom ostrove Evia. Vedel by som si tam predstaviť v pohode aj dva mesiace ničnerobenia a relaxu.
Čo nemám rád na sebe a na druhých?
Nedochvíľnosť a nechávanie povinností na poslednú chvíľu. Ak sa úloha zadá príliš neskoro.
Na čom jazdím, a na čom by som chcel jazdiť?
Škoda Octavia. Nemám vysnené auto, potešil by ma však kvalitný offroad.
Kto je Jaroslav Klein
Narodil sa vo Svite. Už na gymnáziu si obľúbil chémiu a aktívne hrával basketbal. Bol členom mládežníckeho československého národného tímu. Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave so špecializáciou na chemické a biochemické inžinierstvo. Získal niekoľko vedeckých štipendií, medzi nimi aj jedno z najprestížnejších, štipendium Marie Curie Fellowship. Dnes je manažérom kvality a služieb v Pivovaroch Topvar. Je ženatý, má dve deti a miluje Kubu.