Rodená Prievidžanka pracuje už 11 rokov pre spoločnosť Unilever Slovensko. Hovorí plynulo po anglicky a nemecky. Vášnivá cestovateľka o sebe hovorí: "Som také slniečko. Snažím sa stále prinášať dobrú náladu." Jana Gašparová, úspešná právnička s pedagogickými sklonmi.
Malý Einstein z Prievidze
Jana Gašparová bola vynikajúcou študentkou. Išla jej matematika aj fyzika. Ako školáčka vyhrávala jednu olympiádu za druhou. Každý jej predpovedal úspešnú kariéru bádateľa či vedca. Ona však túžila po povolaní učiteľky. Veľmi ju to bavilo.
Odhodlanie odovzdávať vedomosti národu ju držalo dovtedy, kým nevidela mamu počítať na kalkulačke. Presnejšie po strednú školu. Tu sa začala obzerať po ekonómii, keďže mama bola ekonómka. Ako hovorí: "Každý má vzor vo svojich rodičoch." Bola študentka so skvelými výsledkami a chuťou učiť sa. Tieto atribúty ju nakoniec predurčili na štúdium práva.
Študentský chlebík
Už v prvom ročníku vysokej školy si toto ambiciózne dievča zarábalo. Jana sa stala asistentkou dvoch Američanov. O prvej pracovnej skúsenosti hovorí: "Bola to ohromná škola života." Po maturite z angličtiny a ukončenej štátnej jazykovej skúške si myslela, že sa s jazykovou bariérou nestretne. No nebolo to tak. Zo začiatku mala ťažkosti formulovať vety tak, aby jej rozumeli. Všetko sa napokon spravilo. Nakoniec Jana už v angličtine aj snívala. Túto prácu sa po roku rozhodla opustiť kvôli škole. Vtedy sa totiž skladali štátnice vždy po troch semestroch. Prípadný neúspech by pre ňu znamenal polročný odklad.
Po prvých štátnych skúškach sa začala obzerať za novou prácou. Keď nastúpila do Unileveru ako brigádnička na právnom oddelení, písal sa rok 1996. Stala sa pomocníčkou pre dve právničky. Mnoho jej dní bolo maratónom medzi školou a prácou. Koľkokrát sa Jane stalo, že prišla večer na internát unavená a doslova "odkvecla" ešte oblečená na posteľ a spala. Alebo zaspala priamo nad knihou. O svojej vyťaženosti hovorí: "Netreba sa báť. Odvážnemu naozaj šťastie praje." Vydržala to, pretože ju práca veľmi bavila a zároveň jej pomáhala pri štúdiách. Len vďaka Unileveru sa dostala na pojednávania už počas školy a naučila sa, že v pojednávacej miestnosti má ako navrhovateľ sedieť vždy napravo od sudcu.
Možno aj jej veľká zanietenosť, nadšenie, presvedčili vedenie a po skočení štúdií dostala ponuku pracovať na plný úväzok. Od roku 1999 je teda stálou zamestnankyňou spoločnosti. Už štvrtý rok pracuje ako jediná právnička firmy, dva roky zároveň aj ako prokuristka spoločnosti. Niekedy sa jej ľudia pýtajú, akú má motiváciu ostať v tej istej firme aj po jedenástich rokoch. "Táto práca ma stále veľmi baví. Jedným z dôvodov je aj atmosféra v kolektíve. Sme tu ako jedna veľká rodina," hovorí Jana.
Najmultifunkčnejší človek
"Moja práca je veľmi rôznorodá," hovorí. V praxi sa stretáva s rôznymi prípadmi od pracovného práva, cez občianske, až k trestnému. Na jej pleciach ležia okrem právnych záležitostí aj externé vzťahy spoločnosti, médiá a charitatívne činnosti. Zároveň je členkou niekoľkých dozorných rád a výkonných výborov. Pri vymenúvaní svojich povinností sa smeje: "Minule ma na obchodnej konferencii chceli nominovať na najmultifunkčnejšieho človeka vo firme."
Zo svojej internej praxe si rada spomenie na prípad zlúčenia Unileveru so spoločnosťou Bestfoods spred šiestich rokov. Potešilo ju, že spoločnosť nenajala externých právnikov, ale sa spoľahla na ňu. Aj napriek tomu, že bola len dva roky po skončení školy, zverili jej projekt. Táto práca nebola len o príprave všetkých potrebných dokumentov, ale aj o komunikácii s protimonopolným úradom. "Vtedy som si uvedomila, že človek musí na sebe stále pracovať. Zároveň je to však aj o spôsobe komunikácie," hovorí o nadobudnutých skúsenostiach.
Zo svojej externej praxe uvádza príklad, ktorý len potvrdzuje rôznorodosť jej práce. Ide o spoluprácu firmy s detskými domovmi. S ostatnými kolegami školia deti, aby ich pripravili na reálny život, usporadúvajú im mikulášske besiedky. "Ja som vedela, čo od života chcem a čo ten život asi obnáša. Mala som vzor v rodičoch. Deti z detských domovov ho nemajú od koho nadobudnúť," vysvetľuje zanietene. Za firmu sa tiež zúčastňuje na aukciách obrazov namaľovaných hendikepovanými deťmi. Na stene jej visí obraz kráľovnej od Ferka z osobitnej školy.
Slovenské súdy a Ally McBealová
Na margo súdov sa vyjadruje: "Musím povedať na obranu sudcov, že majú veľa agendy. Majú na starosti veľmi veľa spisov a nemôžu sa sústrediť na jednu konkrétnu vec vo veľmi krátkom čase." Keď sa na situáciu pozrie z pohľadu firmy, vidí to inak. Na svojom stole má spor, ktorý trvá už skoro desať rokov a nedošlo ani k prvostupňovému rozhodnutiu. "Vo firme s rýchloobrátkovým tovarom život beží veľmi rýchlo. Je ťažké pochopiť, že peniaze, ktoré nám niekto nezaplatil, uvidíme až o desať rokov, ak ich vôbec uvidíme. Vymožiteľnosť práva na Slovensku, žiaľ, nie je taká, aká by mala byť," hovorí o skutočnosti.
Mnoho ľudí si právnickú prax predstavuje ako v známom seriáli z právnického prostredia. Jana Gašparová sa nad touto predstavou pousmeje. V seriáli je realita mierne nadnesená. Takisto je tam aj iný právny systém. Ale aj my ako kolegovia chodíme do baru. Viem si však prestaviť, že keby sa niekto správal v súdnej sieni ako herci v seriáli, sudca by ho veľmi rýchlo upokojil. "U nás je to o väčšej dôstojnosti a menšej teatrálnosti," hovorí o slovenskej realite Jana.
| Nestačí sa len naučiť zákony. Musíte sa do problému ponoriť a neustále sa vzdelávať, tvrdí Jana Gašparová. Snímka Štefan Laktiš |
Večná študentka
O svojej profesii rozpráva ako o stále sa vyvíjajúcej. "Nestačí sa len naučiť zákony. Musíte sa do problému ponoriť a neustále sa vzdelávať." Každý si môže prečítať zákon, dobrý právnik však podľa Jany Gašparovej musí vedieť aj posúdiť súvislosti, pozrieť sa na problém komplexne a zhodnotiť dôsledky z rôznych hľadísk. Od vstupu do Európskej únie sa ich agenda niekoľkonásobne rozšírila. Práve preto sa aj sama rozhodla pre postgraduálne štúdium medzinárodného obchodného práva na Londýnskej univerzite. Na promócii sa stretla s množstvom ľudí z rôznych kútov sveta. Keď sa opýtala Kanaďana, sudcu trestného práva, prečo sa rozhodol pre toto štúdium, povedal: "Je to o neustálom rozširovaní si obzorov o naberaní nových skúseností."
O systéme štúdia na Slovensku sa vyjadruje: "Za pozitívum pokladám, že sa občianske právo, ktoré je základným právnym predpisom súkromného práva, vyučuje už v skorších ročníkoch. To za mojich čias nebolo." Takisto by si priala viac praxe ako teórie. "Na škole sme sa naučili vymenovať druhy dôkazov, no nikto nás nenaučil, ako ich navrhnúť v rámci súdneho konania, čo povedať počas pojednávania," spomína na školské časy.
S hlavou v oblakoch
Veľkým snom Jany Gašparovej je učiť na vysokej škole. Odovzdávať skúsenosti ďalej. Páči sa jej predstava odovzdávania vedomostí iným. O možnosti byť sudkyňou Jana hovorí: "Zatiaľ takéto ambície nemám."
V živote si myslí, že je najdôležitejšia rodina. Medzi jej najväčšie želanie patrí mať tú svoju vlastnú. "Rodina by mala byť na prvom mieste. Je dôležité, aby bol človek šťastný v osobnom živote. Ak nie ste šťastný a spokojný, nepodávate výkon ani v práci. Nechcem prispôsobovať život kariére, ale kariéru súkromnému životu."
Indiana Jones v ženskom tele
Janinou veľkou záľubou je cestovanie. Nie je však stálou klientkou cestovných kancelárií. Má rada adrenalín. Cestuje vždy so sestrou. Kúpia si letenky a po prílete si prenajmú auto. Na spoznanie krajiny majú dva týždne. Takýmto spôsobom už bola dvakrát v Amerike, Mexiku, Grécku či v Španielsku. K srdcu jej najviac prirástlo Mexiko. O Mexičanoch a ich kultúre sa vyjadruje len v superlatívoch.
K dobrodružnému cestovaniu patria aj nebezpečné zážitky. "V Mexiku sme unikli hurikánu o vlások. Raz sa nám stalo, že sme si zabuchli kľúčiky v aute. Bolo to v Údolí smrti, v strede púšte. Nemali sme pri sebe nič, ani vodu, ani mobil." Nakoniec zo situácie vyviazli zdravé. O svojich cestovateľských plánoch hovorí: "Láka ma Južná Amerika, Nepál a Tibet. No tieto časti sveta by som už radšej spoznala prostredníctvom cestovnej kancelárie.