Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
V miléniovom roku vyznamenala Komisia pre udeľovanie Nobelových cien dvoch amerických metodológov. Daniela McFaddena (1937) a Jamesa Josepha Heckmana (1944), za prínosy do mikroekonometrickej teórie, špeciálne do oblasti metód analýzy výberov a diskrétnej voľby.
Heckman konkrétne riešil závažný problém -- neúplnosť a nepresnosť dát, s ktorými sa ekonómovia stretávali pri tvorbe a hodnotení prognóz. Tradičné štatistické inštrumentáriá s týmito nepravidelnosťami a skresleniami nepočítali, preto boli výstupy z nich neprecízne, t. j. strácali na výpovednej hodnote. Heckman vyvinul štatistické metódy spracovania samovýberov a navrhol nástroje na riešenie problémov s individuálnymi odlišnosťami neodhalenými pri prieskumoch. Ďalej vytvoril nové, presnejšie modely, ktoré s nepravidelnosťou a skreslením dát počítajú. Tieto modely okrem ekonómov využívajú aj experti z ďalších vedeckých disciplín, pre exaktnejšie postihovanie spoločenských zmien.
McFadden svoju vedeckú orientáciu charakterizoval nasledovne: "Skúmal som ekonomickú teóriu vlastného záujmu, ktorá vládne ekonomickému správaniu a aplikoval ju na životne najdôležitejšie rozhodnutia: kedy vstúpiť do manželstva, koľko mať detí, aké povolanie si zvoliť." Pre tento účel rozpracoval štatistické metódy, vychádzajúce z teórie diskrétnej voľby, ktoré boli schopné s pomerne veľkou presnosťou odhadnúť, akú rolu hrá vek, príjem či vzdelanie pri rozhodovaní medzi rôznymi možnosťami ekonomického správania.
Jedna zo štúdií McFaddena analyzovala, ako vek, príjem a vzdelanie ovplyvňujú výber dopravných prostriedkov a ako pritom jednotlivé sociálne skupiny hodnotia cenové a časové náklady. Metódy vyvinuté v tejto práci boli aplikované pri budovaní dopravného systému v San Franciscu a keďže sa tam osvedčili, využili ich aj v ďalších mestách a oblastiach USA.
StoryEditor