Na čínskom trhu majú šancu preraziť najmä vyspelé produkty

Do krajín EÚ, CEFTA a EZVO smeruje deväť desatín celkového vývozu Slovenska. Napriek tomu zostáva aktuálna orientácia aj na iné trhy, ktoré môžu priniesť pozitíva pre slovenský zahraničný obchod. Napríklad Čínska ľudová republika, dnes tretí najväčší obchodný partner Európskej únie, priťahuje čoraz viac zahraničných firiem. Aj slovenskí exportéri dosiahli v poslednom období na čínskom trhu viaceré úspechy - v porovnaní s rokom 1994 vzrástol náš vývoz do Číny viac ako dvanásťkrát.
Viaceré charakteristiky robia z Číny krajinu, ktorá je pre vývozcov veľmi zaujímavá. Čínska ekonomika významne rastie viac ako desaťročia, konkrétne podľa Institute of International Finance dosiahla v 90. rokoch priemerný ročný rast reálneho HDP na obyvateľa 8,75 percenta. Tým sa zaradila na prvé miesto na svete (pred Írskom s 5,6 percenta). Časopis The Economist uvádza, že devízové rezervy krajiny vzrástli z 149,2 miliardy USD na 215,6 miliardy USD (1998 - 2001) a čínske štatistiky evidujú rast zahraničného obchodu z 325,2 miliardy USD na 620,8 miliardy USD (1998 - 2002). Čína má stabilný kurz meny oproti svetovým menám, napríklad oproti americkému doláru. V čínskych importoch je až 40-percentný podiel strojov a technologických zariadení. Dovážaný spotrebný tovar je na čínskom trhu atraktívny, čo však platí predovšetkým o značkových západných a japonských tovaroch. V indexe rastu konkurencieschopnosti, ktorý hodnotí technológie, verejné inštitúcie a makroekonomické prostredie v danej krajine, Čína v roku 2002 zaujala 33. miesto medzi 75 krajinami, keď sa zlepšila v porovnaní s 39. miestom v minulom roku. The Economist predpovedal, že čínska ekonomika si v najbližších dvoch rokoch zachová stabilný rast okolo 7,7 percenta ročne, stabilné ceny i kurz meny. Napokon, podľa odhadov Svetovej banky, má čínska ekonomika v roku 2025 predstavovať štvrtinu celkovej svetovej ekonomiky.

Výzva pre budúcnosť
Export do Číny je pre slovenskú ekonomiku pozitívny z viacerých dôvodov. Hoci je zahraničný obchod SR orientovaný na trh EÚ, čo je v súlade so začlenením sa do nej v najbližšej budúcnosti, toto smerovanie prináša riziko veľkej citlivosti exportu na ekonomické cykly v krajinách únie. To uznáva aj Správa o výsledkoch zahraničného obchodu SR za rok 2001. Určitá diverzifikácia a export do iných krajín so stabilnou, resp. rastúcou ekonomikou, môže byť preto pozitívna. Vývoz je žiaduci aj preto, že Čína patrí niekoľko rokov medzi tri krajiny, s ktorými má Slovensko najväčší obchodný deficit, konkrétne 13,8 miliardy Sk v roku 2002.
Čínsky trh je pre svetových vývozcov dostatočne perspektívny. Slovensko nemá s Čínou žiaden významný politický, vojenský alebo ekonomický spor, viacerým slovenským firmám sa podarilo na čínskom trhu sa presadiť, a tak môžu nadviazať na svoje skúsenosti. Doteraz najvýznamnejšie komodity exportované do Číny sú výrobky s vyššou pridanou hodnotou, pri výrobe menej náročné na dovoz surovín a polotovarov, teda nárast ich produkcie nevedie k zvýšeniu importu do SR. Slovensko do Číny vyváža najmä stroje: kotly a kotlárenskú techniku, linky na výrobu pneumatík, hydrauliku, práčky, automobily, ale aj lieky, ložiská, železo a oceľ.

Záujem o know-how
Napriek tomu, že Čína je rozvojová krajina, ktorej hrubý národný produkt na jedného obyvateľa dosahuje iba asi 900 USD, v priemyselne rozvinutých oblastiach dokáže produkovať takmer všetky druhy tovarov a služieb. Vďaka lacnej pracovnej sile a dovezeným technológiám sú finálne produkty úspešné v Číne i v zahraničí. Konkurovať im môžu iba porovnateľné technicky špičkové produkty, cenovo alebo inak výhodnejšie. Toto tvrdenie potvrdzuje i fakt, že najúspešnejšie položky slovenského exportu do Číny sú technologicky vyspelé výrobky. Hoci sú západné čínske provincie technicky omnoho zaostalejšie, na úrovni rozvojových krajín, export menej technicky rozvinutých produktov do týchto častí je problematický. Potenciálni partneri nie sú komunikačne vybavení - hovoria iba po čínsky, nepoužívajú internet, doprava a stretnutia s nimi sú drahšie a komplikovanejšie, preprava tovaru je náročná pre nedostatočne rozvinutú infraštruktúru. Čínska vláda tiež doteraz zvýhodňovala colnými a daňovými úľavami obchod s pobrežím, čo sa však má podľa záverov 16. zjazdu čínskej komunistickej strany v krátkom čase výrazne zmeniť.
Osobitným artiklom exportu do Číny je know-how. Negatívne skúsenosti s fungovaním spoločných podnikov, a to tak česko-čínskych, ako aj slovensko-čínskych, svedčia o tom, že predaj technológií sa ukazuje ako lepšia cesta. Miloš Križko, zástupca firiem Matador Machinery a Konštrukta-Industry v Číne, vidí vo svojej oblasti takúto formu obchodu ako jedinú perspektívnu. Podobne Michal Bróska, bývalý dlhoročný zástupca viacerých slovenských firiem v Číne, považuje za svoj najúspešnejší sprostredkovaný obchod vývoz technológie na výrobu kyseliny monochlóroctovej, keď Výskumný ústav chemickej technológie zvíťazil v konkurencii so špičkovou švajčiarskou firmou. Import technológií a technologicky vyspelých výrobkov, ktoré v Číne chýbajú, osobitne podporuje aj miestna vláda. V tejto oblasti existuje šanca práve pre malé krajiny ako je Slovensko, pretože ekonomicky rozvinuté štáty majú dostatok zdrojov na premenu technológií na finálne výrobky a sú len málo ochotné exportovať do Číny.

Pozor na podvodníkov
Nejasnosť legislatívy, výrazné rozdiely medzi legislatívnymi normami v jednotlivých provinciách, klientelizmus, korupcia a nedostatky súdneho systému v Číne povzbudzujú mnohých čínskych podnikateľov na nečestné praktiky, čo platí tak pre súkromné, ako aj kolektívne a štátne podniky. Slovenské firmy však majú s čínskymi partnermi dobré skúsenosti, čo sa týka ich schopnosti a ochoty dodržiavať zmluvy, najmä s platením za tovar (všeobecne aj načas) a s odberom tovaru v dohodnutom množstve, kvalite či termíne. Je to však dôsledok nájdenia si seriózneho partnera. Aj podľa skúseností R. Šullu, niekdajšieho obchodného radcu na Veľvyslanectve SR v Pekingu, treba byť v kontakte s čínskymi podnikateľmi obozretný: "Mnohokrát na zastupiteľský úrad prichádzali podvodníci. Zastupovali neexistujúce firmy, obchod či investície boli iba zámienkou, aby získali víza. Takúto možnosť zistili mnohí Číňania, tak to chceli vyskúšať." Prax slovenských exportérov svedčí o tom, že dohliadať treba najmä na dodržanie dohodnutej kvality z čínskej strany a v otázke kopírovania výrobkov a technológií.