"Dnešným dňom skončil formálny proces schvaľovania vstupu Slovenska do eurozóny. Konverzný kurz bol stanovený na úrovni centrálnej parity," povedal na tlačovej konferencii v Bruseli krátko po jedneástej hodine doobeda minister financií Ján Počiatek. Výsledný kurz 30,126 koruny za ktorý budeme vymieňať slovenskú menu za spoločnú menu eurozóny je podľa ministra financií historickým úspechom Slovenska. Stanovený konverzný kurz by podľa neho nemal poškodiť pri prechode na euro ani slovenských podnikateľov a firmy.
"V rámci celého procesu prechodu na euro sme sa dostali na maximálnu hranicu posilnenia slovenskej koruny voči sdpoločnej európskej mene. Od nástupu vlády Roberta Fica v roku 2006 naša mena posilnila voči euru o 24 percent. Dúfam, že aj nasledujúce kroky, ktoré so zavedenéím spoločnej európskej meny súvisia prebehnú hladko," dodal minister financií.
Guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko pripomenul, že pri našom vstupe do ERM II bola ešte centrána parita slovenskej meny voči euru na úrovni vyše 38 korún. "Stanovený konverzný kurz dáva Slovensku zároveň príležitosť na dobrý ekonomický rast aj smerom do budúcnosti a udržateľný vývoj v oblasti inflácie," povedal Šramko.
Slovenská lobby tak ani napriek veľkým snahám nepresvedčila Brusel, aby sa výmenný kurz pri prechode na jednotnú európsku menu stanovil na 30 slovenských korunách za euro. Jedným z dôvodov, prečo predstavitelia Slovenska bojovali v Bruseli o čo najsilnejší kurz, je boj proti rastúcej inflácii. Premiér Robert Fico pre Slovenský rozhlas pred vyše týždňom povedal, že by privítal silnejší konverzný kurz, než je súčasná centrálna parita. O pár dní neskôr však uznal, že už samotné posunutie centrálnej parity na spodnú hranicu pásma, v ktorom sa kurz mohol pohybovať, bolo veľkým úspechom.
Jednotná európska mena sa stane zákonným platidlom na Slovensku od 1. januára. Najneskôr mesiac od určenia konverzného kurzu začnú obchodníci zobrazovať ceny tovarov a služieb súčasne v korunách aj eurách. Ľudia si budú môcť porovnať v oboch menách tiež sumy na výplatných páskach. S dvoma údajmi na cenovkách sa budú stretávať minimálne do konca roka 2009.
Po prijatí eura slovenská koruna nezmizne zo dňa na deň, a to aj napriek tomu, že vláda dala prednosť scenáru, ktorý sa nazýva veľký tresk. Ešte 16 dní po Novom roku budú v obehu koruny a eurá, pričom obchodníci by už mali vydávať len euromince a eurobankovky.
Brusel ovládli slovenské oslavy
Definitívne „áno“ slovenskému vstupu do eurozóny odštartovalo oslavy, ktoré prebiehajú priamo v Bruseli. Začínajú slávnostnou inauguráciou slovenských eurových mincí v budove Rady EÚ, odkiaľ sa presunú na priľahlé Schumanove námestie, kde sú naplánované slávnostné prejavy a hudobné vystúpenia. Oslavy by mali skončiť až zajtra v skorých ranných hodinách vo vyhlásenom bruselskom klube Mirano, kde sa koná slovenská party len pre pozvaných.
Slovensko vstúpi do eurozóny s kurzom na úrovni centrálnej parity rovnako ako pätnástka súčasných členov zoskupenia. Stredový kurz domácej meny voči euru sa od začlenenia do systému výmenných kurzov ERM-II v novembri 2005 dvakrát posunul na silnejšiu úroveň. Z pôvodných 38,455 koruny za euro sa parita spevnila v dvoch krokoch o viac ako pätinu na 30,126 SKK/EUR. Slovensko sa od januára stane v poradí 16. krajinou únie, v ktorej sa platí eurom. Pred prijatím novej meny krajina musela splniť prísne ekonomické kritériá, ktoré sa týkali napríklad stability cien či vlastnej meny. Vstupom do euro-klubu Slovensko predbehlo ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré si doteraz neurčili termíny pre zavedenie eura.
| Anketa HN 1. Ako hodnotíte konverzný kurz, pri ktorom vymeníme koruny za eurá na úrovni 30 korún a takmer 13 halierov? 2. Považujete za neúspech, že Slovensku sa nepodarilo vyrokovať okrúhlu 30-tku? František Palko (SNS), štátny tajomník ministerstva financií 1. Stanovenie konverzného kurzu na úrovni centrálnej parity nie je pre nás žiadnym prekvapením, pretože už pri stanovení novej centrálnej parity pred mesiacom boli zohľadnené všetky ekonomické argumenty z hľadiska vývoja slovenskej ekonomiky. Tento kurz chápeme ako kurz, ktorý je dosť silný na to, aby tlmil inflačné tlaky v nasledujúcom období a kurz, ktorý je pozitívny pre občanov, pretože je dosť silný a jednak pre ekonomiku ako takú, ktorá je proexportne orientovaná. Kurz jednoznačne odzrkadľuje očakávaný budúci vývoj. 2. Keď sa stamovuje kurz, prebiehajú konzultácie, výmena názorov, je to tak správne. Dôležité je definitívne rozhodnutie, ktoré vnímame pozitívne. Milan Urbáni (ĽS-HZDS), podpredseda strany 1. Myslím si, že je to historický a veľký úspech pre Slovensko, i keď si to ešte mnohí ľudia na Slovensku neuvedomujú. Je to veľký úspech celej krajiny. 2. Pre mňa by bol býval úspech ešte väčší, keby bol kurz ešte nižší. Ale na druhej strane treba brať do úvahy aj to, že tento kurz je dobrý aj pre občanov aj pre podnikateľov. Keby bol kurz prisilný, exportéri by veľmi prerábali. Čiže tento kurz je veľmi dobrý, ja osobne som veľmi spkojný. Július Brocka (KDH), podpredseda strany 1. Úroveň konverzného kurzu je primeraná dnešnej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Je výhodná aj pre výrobcov, exportérov, aj pre občanov. Druhá vec je otázka, či má Slovensko vstúpiť do eurozóny 1. januára 2009. Podľa nás vstupuje príliš skoro. Strácame tým výhodu zo spevňovania našej meny, ktorá bola nielen brzdou rastu svetových cien ropy a potravín, ale samozrejme aj istou úľavou pri dobiehaní vyspelých západných krajín. 2. Robert Fico neuspel v snahe vyjednať silnejší kurz pre občanov. Nepovažujem to v danej chvíli za tragédiu, pretože pri súčasnom stave výkonnosti slovenskej ekonomiky je tento kurz výhodný. Iván Farkas (SMK), predseda Republikovej rady strany 1. Myslím si, že je to maximum, čo mohla koruna dosiahnuť. Z hľadiska občanov je to absolútne pozitívny kurz. Od 1. januára budú mať na účtoch viac peňazí, než to vyzeralo pred pol rokom. Z hľadiska exportérov je to istá záťaž, lebo tempo posilňovania koruny bolo v poslednom období naozaj razantné. Celkovo si však myslím, že kurz je optimálny. 2. Ak vezmeme do úvahy snahu premiéra, je to čiastočne neúspech. Ak ale vezmeme do úvahy enormné tempo posilňovania kurzu koruny a precedens, ktorý Slovensko vytvorilo dvoma zmenami centrálnej parity, tak je konverzný kurz každopádne pozitívny. Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), poslanec NR SR 1. Zavedenie eura je proces, ktorý začala predchádzajúca vláda. Vždy sme tento proces podporovali. Euro považujeme za šancu pre Slovensko. Teraz záleží na vláde, či túto šancu využije. 2. Zdá sa, že predseda vlády prehral boj o silnejší kurz, o ktorý sa evidentne snažil. Stotožňujem sa s rozšíreným názorom odborníkov, ktorí hovorili, že ďalšie zhodnocovanie koruny zastavil megaškandál okolo úniku informácií pri stanovení stredového kurzu. Považujem teda stanovenie stredového kurzu za Ficov neúspech, za ktorý môže predovšetkým Počiatkovo zlyhanie. Jozef Burian (Smer-SD), predseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu 1. Tento kurz je optimálny. Je úspechom jednak zahraničnej politiky Slovenskej republiky a jednak ekonomiky. Odzrkadľuje ekonomickú situáciu na Slovensku a zároveň je dobrým signálom pre obyvateľov, ktorých úspory budú adekvátne premenené do meny euro. 2. Absolútne nie. Boli to v podstate dohady a možnosti, ale myslím, že tento kurz je veľkým víťazstvom pre Slovensko, pre všetkých ľudí. Je to úspech jednak zahraničnej politiky, jednak ekonomiky. Na základe skúseností krajín, ktoré už do eurozóny vstúpili, bolo jasné, že centrálna parita bude zároveň konverzným kurzom. Ľubomíra Raková |
| Často kladené otázky o eure Čo je to euro? Spoločná mena 15 z 27 členských krajín Európskej únie. Jedno euro má 100 centov, podobne ako slovenská koruna má 100 halierov. Jednotná európska mena sa používa v bezhotovostnom styku od 1. januára 1999. Bankovky a mince boli vydané do obehu začiatkom roka 2002. Čo je eurozóna? Zemepisná oblasť krajín EÚ, ktorých spoločnou menou je euro. Vznikla pred deviatimi rokmi, keď Európska centrálna banka (ECB) prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov únie. Nevyhnutnou podmienkou pre vstup do eurozóny je splnenie maastrichtských kritérií. Čo sú maastrichtské (konvergenčné) kritériá? Ekonomické podmienky, ktoré musí splniť každá krajina, ktorá chce vymeniť svoju národnú menu za euro. Záujemca o vstup do eurozóny musí udržať nízky rast spotrebiteľských cien, nízku úroveň dlhodobých úrokových sadzieb a zdravý vývoj verejných financií. Okrem toho je nevyhnutné, aby sa národná mena vyvíjala bez výraznejších výkyvov. Kto rozhoduje o vstupe krajiny do eurozóny? V prijímacom procese má najdôležitejšie slovo Európska komisia (EK), ktorá sa vyjadruje k žiadosti kandidátskej krajiny. Vstup do menovej únie formálne potvrdzuje najvyšší rozhodovací orgán spoločenstva - Rada EÚ. V ktorých krajinách sa dá platiť eurom? Jednotnú menu v súčasnosti používajú všetky staré členské krajiny EÚ s výnimkou Británie, Švédska a Dánska. Z nových členov sa do menovej únie začlenilo Slovinsko, Malta a Cyprus. Euro je legálnym platidlom aj v niektorých menších krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ - San Maríne, Monaku a Vatikáne. Bez formálnej dohody euromenu používajú aj ďalšie európske krajiny (Kosovo, Čierna Hora a Andorra). Aké euromince a eurobankovky sú v obehu? Existuje sedem eurových bankoviek s nominálnymi hodnotami 500, 200, 100, 50, 20, desať a päť eur a osem eurových mincí v hodnote dve eurá, jedno euro a 50, 20, 10, päť, dva a jeden cent. Jedna strana euromincí je rovnaká a druhá zobrazuje národné motívy jednotlivých štátov eurozóny. Na slovenských eurových minciach bude Dvojkríž na trojvrší (2 eurá, 1 euro), Bratislavský hrad (50, 20 a 10 centov) a Kriváň (5, 2 a 1 cent). Rozhodlo o tom viac než 140.000 hlasujúcich v ankete vyhlásenej NBS v novembri 2005. Čo je to konverzný kurz? Pevný šesťmiestny kurz, ktorým sa budú na novú menu prepočítavať všetky korunové položky. Čo je duálne zobrazovanie cien? Najneskôr mesiac od stanovenia konverzného kurzu budú obchodníci povinní zobrazovať na cenovkách sumy v korunách aj eurách, čo by malo spotrebiteľom uľahčiť porovnanie cien v oboch menách. Duálne zobrazovanie bude po 12 mesiacoch od prijatia eura dobrovoľné. Okrem cien v obchodoch sa dvomi sumami budú uvádzať aj ďalšie peňažné čiastky, napríklad mzdy, dôchodky, sociálne dávky, bankové účty a faktúry. Ceny budú prepočítané podľa konverzného kurzu a zaokrúhlené na najbližší eurocent. Čo je duálny obeh? Spoločný obeh koruny a eura, ktorý bude trvať prvých šestnásť januárových dní po prijatí eura. Počas tohto obdobia bude možné v hotovosti platiť oboma menami. Obchodníci by však už mali vydávať len eurá. ČTK |