Ministerstvá obrany, vnútra a tajné služby už totiž nebudú potrebovať povolenie súdu na to, aby mohli telekomunikačných operátorov a poskytovateľov internetových služieb žiadať o údaje o ich klientoch. Dozvedia sa tak osobné údaje zákazníkov, akými je napríklad adresa či titul. Na to, aby štát zistil, kto, komu a odkiaľ telefonoval, však bude treba rozhodnutie súdu.
Minister odvracia pokutu
Novela zákona o elektronickej komunikácii implementuje európsku Smernicu o uchovávaní dát (Data retention directive). Ďalšie odklady jeho schválenia by preto mohli priniesť Slovensku pokutu.
"Vláda uznala moje argumenty, že keď nebudeme implementovať smernicu ES, hrozí nám pokuta 720-tisíc eur a možno aj strata tváre Slovenska - že sa nevieme vysporiadať s takýmito požiadavkami. Už sme na hrane - do septembra sme ju mali implementovať. Tým, že to vláda schválila, je predpoklad účinnosti zákona od 1. januára 2008 . To by malo komisii stačiť," povedal minister dopravy Ľubomír Vážny.
Silové rezorty neuspeli
Schválenie zákona ukončilo dlhodobý spor medzi rezortom dopravy a silovými rezortmi. Tie totiž chceli do zákona presadiť aj také opatrenia, ktoré išli nad rámec európskej smernice. "Odpočúvanie tak, ako ho požadovali, nebude. My sme do zákona implementovali iba pokyny smernice Európskeho spoločenstva. Pripomienky týkajúce sa odpočúvania, uchovávania dát, prerušenia prevádzky a ďalších, nie sú súčasťou tohto zákona. Takéto nároky aj podporím, len musíme dotiahnuť technickú realizovateľnosť a súlad s ústavou," hovorí Vážny.
Ministerstvo vnútra chce po svojom neúspechu pripraviť nový zákon, kde by mali byť aj body, ktoré rezort dopravy neodobril.
"Chceme naštartovať širšiu diskusiu, aby sme jasne vysvetlili náš zámer. Nevzdávame sa nášho zámeru a po diskusii a po ukázaní príkladov z praxe ho chceme opäť predložiť v rámci iného zákona," povedal hovorca rezortu vnútra Erik Tomáš.
Zneužitie vraj nehrozí
Minister dopravy sa zatiaľ zneužitia dát neobáva. "Je to na základe súdneho povolenia, čiže všetko je kontrolované. Takisto je tu aj Úrad na ochranu osobných údajov, čiže nebudeme zakladať žiadny ďalší úrad," hovorí Vážny.
Výnimkou je však Vojenské spravodajstvo a Slovenská informačná služba, ktoré v princípe nesmú byť pod verejnou kontrolou, teda ani pod kontrolou Úradu na ochranu osobných údajov. Kontroluje ich totiž parlament, ktorý by mal riešiť aj prípadné podozrenia zo zneužívania súkromných dát príslušníkmi tajných služieb.
Čo musia archivovať
Firmy, ktoré komunikačné služby poskytujú, budú musieť poskytnúť diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k údajom svojich klientov. Pri právnických osobách to budú informácie o telefónnom čísle, obchodnom mene a sídle, pri fyzických osobách meno, priezvisko, titul, adresa a kategória prístupu k sieti.
Takúto evidenciu musia raz mesačne odovzdať v elektronickej podobe. Náklady hradí orgán štátu, ktorému sa prístup umožnil.
Firmy zatiaľ zákon prijímajú pozitívne. "Je to lepšia verzia, než tie, s ktorými sme boli konfrontovaní v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Celkové náklady na jej implementáciu stále odhadujeme na desiatky miliónov korún. Stále však máme isté pripomienky a návrhy na výraznejšie zladenie novely zákona so smernicou o uchovávaní údajov," povedala hovorkyňa Slovak Telekomu Jana Burdová.
Čo prinesie nový zákon
- Silové rezorty jednoduchšie získajú dáta o tom, kto, komu, kedy a z akého miesta volal. Tieto údaje sa budú uchovávať dva roky. Údaje o internetovej komunikácii sa budú archivovať pol roka.
- Operátori budú povinní raz mesačne poskytnúť silovým rezortom údaje o telefónnej a internetovej komunikácii v elektronickej podobe (napríklad CD nosič).
- Operátori budú povinní na základe súdneho povolenia poskytnúť silovým rezortom údaje o hovoroch (uskutočnených aj neuskutočnených - neprijatých) a o internetovej komunikácii (e-mail, chat).