Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Veľká hospodárska kríza (1929 -- 1934) znamenala zrod novej éry ekonomickej vedy. Jednotlivé krajiny, poučené masívnou depresiou, začali štatisticky evidovať množstvo dát o objeme výroby, mzdách, cenách, úveroch, nezamestnanosti atď., ktoré bádatelia začali exaktne analyzovať a spracúvať do modelov s cieľom prognostických interpretácií.
Vedúcou osobnosťou tvorby ekonomických makromodelov, ich teoretickej konštrukcie a praktickej aplikovateľnosti je Američan Lawrence Robert Klein (1920). Štúdium na Massachusetts Institute of Technology mu dalo podľa vlastných slov "pod vychádzajúcou hviezdou tohto obdobia -- Paulom Samuelsonom -- nezabudnuteľnú skúsenosť". V galaktickej spoločnosti sa ocitol aj v ekonometrickom tíme pri Cowlesovej komisii na Chicagskej univerzite, kde mal medzi kolegami viacerých nositeľov Nobelovej ceny: Haavelmo, Koopmans, Hurwicz, Arrow, Simon. V Európe, kam sa dostal nedobrovoľne, lebo ako člen Komunistickej strany USA musel v čase McCarthyho čistiek opustiť svoj post, spolupracoval s ďalšími ocenenými: Frisch, Tinbergen, Stone.
Vo svojej práci Keynesian Revolution (1947) rozvinul tézy anglického ekonóma Johna Keynesa, výsledkom čoho bola tvorba najznámejšieho učebnicového modelu, tzv. multiplikátora, znázorňujúceho rovnováhu trhu tovarov a služieb v agregátnom vyjadrení. Z hľadiska štatistických techník sú Kleinove modely špecifikované ako vzájomne závislé simultánne systémy rovníc, čo predstavovalo pružnejší typ ako vytvorený nórskym ekonometrom Trygrem Haarolmom (1943), ktorý bol Nobelovou cenou vyznamenaný až v roku 1989.
"Od svojich študentských dní ma najviac zaujímal vzťah teoretickej ekonómie k problémom reálneho sveta," uviedol Klein vo svojom životopise. Vrcholným výsledkom v tomto smere bol projekt LINK, konštrukcia modelu zameraného na svetový obchod, s cieľom skúmať mechanizmus medzinárodnej výmeny. Postupne ho rozširoval o nové krajiny (Sovietsky zväz, Čínu, tretí svet), nové ekonomické procesy a dlhší časový horizont. LINK predstavoval prvý integrovaný svetový systém, ktorý prevratne zvýšil poznanie medzinárodných ekonomických vzťahov a zdokonalil ich prognózovanie.
Kleinove modely zaznamenali nielen odborné uznanie -- stali sa základom moderného výskumu konjunktúry, ale aj finančný efekt. No po boome prišlo poznanie, že ekonomické súvislosti sú natoľko komplikované, že ani najvýkonnejšie počítače s tisíckami rovníc ich nedokážu dokonale zobraziť. V súčasnosti sa používajú menej komplexné prognostické metódy, no Kleinove pionierske prínosy svoju hodnotu nestratili.