Naša produkcia pokrýva domácu spotrebu bravčoviny už len na 60 percent. Nákupné ceny hospodárskych zvierat sa na rozdiel od obilovín, či kŕmnych zmesí, ktorých ceny vzrástli po tohtoročnej žatve o viac ako polovicu, naopak znížili. Príčinou tohto paradoxu je najmä prebytok bravčového mäsa v niektorých štátoch západnej Európy, takže tamojší farmári dodávajú zvieratá na bitúnky za nizke ceny.
Kilogram bravčoviny v živej hmotnosti v súčasnosti predávajú naši poľnohospodári po 36 korún. „Ťažko môžeme žiadať vyššie nákupné ceny. Ak by sme to urobili, vzhľadom na spoločný európsky trh by sa zo zahraničia doviezlo k nám ešte viac lacnejšieho mäsa. Či sa nám to páči, alebo nie, nízke nákupné ceny v západnerj Európe sa premietajú aj do cien u nás," približuje situáciu predseda agrárno-potravinárskej komory Ivan Oravec.
Nízke nákupné ceny ošípaných spôsobili v Európe hlavne štáty s rozvinutou technológiou ich chovu, ako je napríklad Dánsko, Nemecko a ďalšie. „Tieto krajiny prijímajú opatrenia aby tam farmári nevybíjali svoje chovy kvôli nízkym nákupným cenám, keďže mäsa majú momentálne prebytok. Preto ich dotujú viac ako si to môžeme dovoliť u nás,“ dodáva Oravec. Túto krízovú situáciu dokážu západoeurópski farmári prekonať aj preto, lebo v minulosti oveľa viac investovali do nových technológií ako štáty východnej Európy. Mnohé farmy v západnej Európe sú kapitálovo tak silné, že nepriznivú situáciu, pri ktorej výrazne rastú náklady na udržanie chovov zvierat, ale zároveň klesajú odbytové ceny, dokážu zvládnuť a ekonomicky prežiť.
Nepriaznicú situáciu v odbytových cenách bravčového a hovädzieho mäsa potvrduje aj predseda poľnohospodárskeho družstva Šenkvice (okr. Pezinok) Karol Motyka. Momentálne sú na tom ekonomicky lepšie tí naši farmári, ktorí nemajú živočíšnu výrobu. „Ľutujem všetkých, ktorí chovajú hospodárske zvieratá za to, čo s nimi momentáne trh stvára,“ hodnotí situáciu Motyka.