Prvý rok fungovania Telefóniky O2 na slovenskom trhu mobilných operátorov bol pre nás úspešnejší ako sme dúfali. Máme viac ako pol milióna klientov, trhový podiel na úrovni 9 % a z hľadiska zákazníka poskytujeme plné pokrytie signálom. Napriek faktu, že sme vstupovali na viac ako stopercentne penetrovaný trh ovládaný dvoma tradičnými operátormi, tak dokážeme nielen konkurovať, ale vytvárame aj predpoklady na ďalší rast. Toto je naša interpretácia, ktorá sa opiera o nami overené fakty. A zároveň odpoveď na častú otázku, či Slovensko potrebovalo tretieho operátora. Potrebovalo.
Druhá interpretácia je konkurenčná. Znie asi takto: Telefónica O2 veľký úspech nezaznamenala, ani poriadne nevie, koľko má klientov, jej podiel je menší ako 4 percentá a nepredstavuje reálnu konkurenciu. Je na tom ešte horšie, ako sme očakávali, že bude.
Ktorá je správna?
Poďme cez fakty. Každý produkt, ktorý sme postupne uvádzali na trh, sa takmer vždy vzápätí dočkal konkurenčnej "dvojičky". Tej istej, ktorá ich za konkurenciu nepovažuje. Netreba ich menovať, stačí rešerš reklamných kampaní tak, ako nasledovali.
Naše inovácie, z ktorých najzreteľnejšia je uvádzanie konečných cien vrátane DPH, sú už dnes štandardom. A ďalšie, ktoré zákazníkovi ponúkajú možnosť volať za rovnaké a férové ceny nielen vtedy, keď všetci spia, ale keď to potrebuje, sa podľa mňa dočkajú "dvojičiek" tiež. Chce to len trochu času, kým si ľudia uvedomia, že o tom, kedy chcú telefonovať, majú rozhodovať oni, a nie operátor. A rovnako to bude aj s cenníkmi. Je iba otázka času, kedy prevládne vedomie, že cenník mobilného operátora nemá byť tajnička, ale naozajstný cenník, kde ja napísané, čo koľko stojí.
Konkurencia, pre ktorú vraj neexistujeme, chcela pomocou predbežného opatrenia súdu zastaviť našu kampaň na korunovú tarifikáciu z odôvodnením, kde sa okrem iného píše, že takto môžu prísť o zákazníkov. Konkurencii, ktorá nás za konkurenciu nepovažuje, sa takmer rok darí rôznymi fintami zbrzdiť a nakoniec aj reálne oddialiť náš vstup do automatizovaného systému prenositeľnosti čísla.
Apropo, prenositeľnosť čísla. Počul niekto od mája 2006, odkedy tento systém funguje medzi dvoma dominantnými operátormi, niečo bližšie o tejto službe? Bola tu aspoň jedna kampaň, ktorá by klientom povedala, že pri prestupe od jedného operátora ku druhému, si so sebou môžu vziať celé číslo aj s predvoľbou? Nebola, a je to jeden z dôvodov, prečo medzi dvoma operátormi prestúpil oboma smermi štatisticky nemerateľný počet klientov. Na vyspelých trhoch je pritom takáto migrácia bežná na úrovni 10 a viac percent. Na vyspelých trhoch ľudia vedia, že operátora si môžu vyberať podľa kvality a ceny služby a bez hrozby, že budú musieť nové číslo oznámiť stovkám známych.
Tento trh bol jednoducho dlho a potichu zakonzervovaný. Bariéry, ktoré do komunity klientov postupne nastavali dominantní operátori a ktorých účelom bola stabilizácia klientskych portfólií, sú veľké a pevné. Telefónica O2 ich začala rúcať, časť už zrútila a nakoniec odstráni väčšinu z nich, pričom tie zvyšné sa vytratia samy.
A potom budeme môcť hovoriť o trhu, ktorý bude skutočný, taký, kde si klient vyberá podľa kvality služby, administratívnej náročnosti, faktickej potrebnosti a, samozrejme, ceny.
Už dnes je to síce možné, ale je to iba ľahký začiatok rozvoja trhu, aký tu dvaja operátori nevedeli a nemohli vedieť rozvinúť. Pretože trh dvoch je menej ako trh troch.
StoryEditor