Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Osemnásťročný študent sociológie Robert Merton Solow (1924) opustil prestížnu Harvardovu univerzitu a šiel bojovať na fronty druhej svetovej vojny. "Tri roky služby v uniforme sformovali môj charakter. Bol som členom uzavretej skupiny, ktorá robila ťažkú prácu so zručnosťou a vzájomnou oddanosťou, vedená nezabudnuteľnými mužmi. Ešte dvakrát som mal v živote podobnú skúsenosť: v Komisii ekonomických poradcov Waltera Hellera a na Katedre ekonómie Massachusetts Institute of Technology."
Demobilizovaný Solow zmenil predmet štúdia zo sociológie (podľa vlastných slov ju začal študovať v krízových rokoch zo zvedavosti, ako funguje spoločnosť) na ekonómiu. Mal vplyvného učiteľa Wassilyho Leontieffa (NC 1973), ktorý ho nasmeroval na empirické výskumy, s prvou významnou prácou týkajúcou sa kapitálových koeficientov pre input-output model. Rozhodujúci moment v jeho vedeckej kariére však spôsobila "geografická náhoda", t. j. fakt, že na MIT mu pridelili asistentskú kanceláriu vedľa pracovne profesora Samuelsona (NC 1970). A ten ho preorientoval z ekonometra na makroekonóma.
Hlavným vedeckým prínosom Solowa je práca o vplyve technického pokroku na hospodársky rozvoj, ktorou rozpracoval neoklasickú teóriu rastu, na báze produkčnej funkcie. Ňou dokázal, že konjunktúra (kolísanie dopytu) nie je všetko, čo hýbe hospodárstvom. Jeho model vypovedá o dvoch aspektoch:
1. kapitalistické národné ekonomiky majú napriek všetkej reálnej deformácii tendenciu byť stabilnými,
2. chudobné krajiny majú šancu pridať sa k bohatým.
Solow už v roku 1957 svojím modelom dokázal, že technický pokrok sa v USA postaral o sedem osmín hospodárskeho rastu. Slabinou modelu je fakt, že nevysvetľuje spôsob, akým technický pokrok vstupuje do hospodárstva, no hlavný cieľ dosiahol: pripravil pôdu pre podrobnejšiu analýzu prostredníctvom novej disciplíny, účtovníctva rastu (growth accounting). A je zaujímavé, že Solow si aj po získaní Nobelovej ceny nechal asistentskú kanceláriu vedľa Samuelsonovej pracovne.