foto 1
Rudolf Sivák, rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave
Aká bude väzba medzi počtami prijatých študentov na jednotlivých fakultách a univerzitách a financovaním, pretože prideľovanie peňazí vzhľadom na tento počet od ministerstva školstva bude treba riešiť. Ako to bude so zapojením privátneho kapitálu do financovania vysokých škôl?
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Systém je nastavený tak, že keď prijme vysoká škola študenta, automaticky dostane od štátu financie. Nie je priamy limit na počty prijatých študentov, sú len nepriame obmedzenia. A to tým, že ak študent neskončí povedzme bakalárske štúdium, bude platiť. Po druhé, začneme vysoké školy ohodnocovať podľa kvality. Tie, ktoré budú mať lepšie výsledky, dostanú aj viac peňazí. A aj študentom bude viac záležať na tom, z akej školy diplom majú.
Čo sa týka súkromného kapitálu a zapojenia do financovania škôl, nemáme žiadne obmedzenia. Rieši sa to rôznymi grantovými schémami či podnikovými štipendiami. No ťažko nútiť súkromných podnikateľov, aby platili štúdium. Musia mať dôvod.
foto 2
Peter Kollárik, generálny riaditeľ Siemens na Slovensku
Ohodnotenie, a to aj spoločenské, pri výskumníkoch a vedcoch je veľmi nízke. Nebolo by vhodné viac spopularizovať aj na štátnej úrovni špičkové vedeckovýskumné výkony?
Ján Mikolaj: Bolo by ideálne, keby nielen verejnoprávne, ale aj komerčné médiá venovali týmto veciam pozornosť. No napríklad v zahraničí sa do vedy a výskumu dáva ďaleko viac súkromných zdrojov. Musíme nájsť nástroje, aby peniaze prišli aj do sfér s vyššou pridanou hodnotou, pretože podľa Lisabonskej stratégie až dve tretiny finančných prostriedkov do vedy musí ísť zo súkromného kapitálu. V tomto veľmi zaostávame. Aj v rámci európskych grantov chceme využívať schémy, ktoré budú v tomto smere hovoriť o spolupráci. Prvá grantová schéma v rámci štrukturálneho programu Veda a výskum budú centrá excelentnosti, druhá bude ich vybavovanie vedeckými prístrojmi. Tretia bude tvorba výskumno-vývojových centier a štvrtá opäť ich vybavenie.
foto 3
Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska
Ako budú reagovať vysoké školy na sprísnené kritéria? Pritom kľúčové je, aby školy produkovali aj ľudí, ktorých snom nebude len zamestnať sa, ale aj začať podnikať. Čiže posilňovať aj ponuku pracovných miest.
Ján Mikolaj: Slabiny sú najmä v celoživotnom vzdelávaní. Treba ho zatraktívniť, pričom kľudne môže prebiehať aj v súkromnom sektore. No mali by sa mu venovať aj vysoké školy. Čo sa týka reakcie na kritériá, boli návrhy ich trochu zmierniť. No radšej latku necháme vysoko.
Ján Bujňák, rektor Žilinskej univerzity: Problémy s pracovnými silami vyplývajú aj zo zlej štruktúry vysokých škôl. Iba tri pripravujú študentov na technické odbory. Z 220-tisíc študentov tvoria iba 18 percent. Je potrebné rozdeliť vysoké školy a určiť tie, ktoré majú dobrú kvalifikačnú štruktúru aj čo sa týka vedy a výskumu. Budú odborné vysoké školy, ktoré nebudú robiť výskum, no majú otvorené dvere, aby sa opäť stali vysokými školami, prípadne až univerzitnou vysokou školou. Je tu totiž deformácia, že takmer všetky vysoké školy sú v súčasnosti univerzitného typu.
foto 4
Dušan Kuciak, výrobný riaditeľ Eastern Sugar
Pociťujeme aj obrovský nedostatok menej kvalifikovaných pracovníkov. Zohnať kvalifikovaného elektrikára či zámočníka je dnes problém.
Ján Mikolaj: Veľmi veľa týchto odborných profesií je v zahraničí. Napríklad v Írsku sú tisíce Slovákov. A nie kvôli tomu, že by tu nemali prácu, ale kvôli platom. Tých súvislostí je určite viac.
foto 5
Ján Majerský, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska
Potrebujeme v tejto chvíli 5- až 6-tisíc pracovníkov v robotníckych profesiách. Zaoberá sa vláda pravidlami, za akých by bolo možné túto pracovnú silu doviezť? Akým spôsobom vyriešiť migračné pravidlá? A aké by mali byť atraktívne podmienky pre investovanie súkromného kapitálu do vedy a výskumu?
Ján Mikolaj: Ľudia odchádzajú kvôli platom. Je teda otázka, či budeme u nás prispôsobovať podmienky tak, aby mali dobré mzdy, alebo dovezieme ľudí zvonka. Som skôr za prvú možnosť. Dnes ich rast nedosahuje ani úroveň rastu produktivity práce. Čo sa týka vedy a výskumu, ide na ňu o 800 miliónov korún viac ako v minulom roku. Aj kvôli euru však nemôžeme dávať do spotreby toľko, koľko by sme chceli. Peniaze išli tam, kde si nevieme pomôcť financiami z EÚ. Na šesť rokov je to asi 44 miliárd korún. Hľadáme možnosti, ako ich zmysluplne investovať.
foto 6
Tomáš Nejedlý, redaktor HN
Bude mať zmena podmienok financovania vysokých škôl dopad aj na študentov?
Ján Mikolaj: My nastavujeme kritériá na kvalitu. Chceme sťažiť podmienky a prinútiť školy, aby sa o 30 percent prostriedkov toho celkového balíka uchádzali na základe výsledkov svojej práce.
Ján Bujňák: Prospeje to vysokým školám, ktoré majú výskum, granty či publikačné aktivity. Pomôže to technickým profesiám aj technickým vedám. No na to treba zmeniť aj atmosféru v spoločnosti, aby sa študenti na techniku aj hlásili. Dnes na ňu chodia tí, čo neuspejú napríklad na práve. A musí sa viac rozvinúť spolupráca školstva s priemyslom. Tá je vo svete skutočne veľmi bohatá.
Luboš Sirota, generálny riaditeľ Trenkwalder: Nedostatok pracovníkov má aj ďalší rozmer. Štyri z piatich firiem hovoria, že majú nedostatok ľudí, no na Slovensku je stále vysoká nezamestnanosť. Problémom je, že štát rezignoval na intenzívnejšiu prácu s nezamestnanými. Preniesol to na súkromný sektor. A ten zistil, že nájsť pracovnú silu je drahé, a vytvára sa tak tlak na dovoz pracovníkov zo zahraničia. Malo by sa viac pôsobiť na našom pracovnom trhu a nájsť metódy, ako z neho odčerpať čo najviac.
foto 7
Tomáš Kurtanský, šéfredaktor HN
Do roku 2011 potrebuje IT priemysel u nás zamestnať asi 16-tisíc ľudí. Kde ich chcete nájsť?
Milan Hán, generálny riaditeľ SAP Slovensko: Je tu veľký tlak najmä na oblasť služieb. Vysokokvalifikovaných pracovníkov už získavame aj zo západnej Európy, napríklad z Írska.
Tomáš Kurtanský:
Aká je pripravenosť absolventov na prax? Aké sú ich reálne vedomosti v porovnaní s tým, čo prezentujú?
Luboš Sirota: Tí čo majú jazykovú výbavu, sa na trhu veľmi rýchlo uplatnia. Existujú síce rozdiely medzi tým, čo si o sebe myslia, a na čo majú predpoklady, ale absolventom sa otvoril priestor aj tým, že často začínajú na pozíciách určených pre stredoškolsky vzdelaných ľudí. Až postupne prejdú na pozíciu, ktorá zodpovedá ich vzdelaniu.
Ján Mikolaj: No napríklad v technike je to veľmi výnimočné, tam hneď začínajú v zodpovedajúcich funkciách