Textilný a odevný priemysel predstavuje dôležitú súčasť európskeho spracovateľského priemyslu s obratom vo výške približne 200 mld. eur, ktorých spolu vyprodukuje zhruba 177 000 podnikov. Odvetvie zamestnáva viac ako 2 milióny zamestnancov a ich počet ešte vzrástol po rozšírení Európskej únie o nových členov. Podiel textilného a odevného priemyslu na celkovej pridanej hodnote spracovateľského priemyslu EÚ sa pohybuje na úrovni 4 % a podiel na zamestnanosti predstavuje takmer 7 %.
Začiatok nového storočia bol pre európsky textilný a odevný priemysel veľmi ťažký a situácia by sa dala charakterizovať všeobecným znižovaním konkurencieschopnosti odvetvia. Tieto okolnosti spôsobili zvýšené tlaky na pokles produkcie (-8,7 %) a zamestnanosti (-8,4 %). Obrat odvetvia od roku 1995 však rastie približne o 1,1 % ročne, podiel na HDP však neustále klesá a predstavuje približne 1,4 % HDP EÚ15. Podiel na HDP pristupujúcich krajín je mnohokrát oveľa vyšší. Deficit obchodnej bilancie v roku 2002 dosiahol 26,2 mld. eur, keď obchod s textilom dosiahol prebytok 7,9 mld. eur a deficit obchodu s odevmi predstavoval 34,1 mld. eur.
Medzi hlavné faktory, ktoré pôsobili na uvedenú skutočnosť, možno zaradiť:
- Výrobcovia z tretích krajín výrazne zvýšili kvalitu svojej výroby, zvyšuje sa aj kvalita poskytovaných služieb (aj keď v menšej miere).
- Investície v tretích krajinách smerujú taktiež do zlepšenia celého produkčného reťazca, vrátane funkcií s vysokou pridanou hodnotou. V týchto krajinách sa vo zvýšenej miere skúma taktiež neodevné využitie textilu.
- Krajiny Ázie s vysokými pracovnými nákladmi (Južná Kórea, Japonsko, Hongkong) sa spoliehajú na Čínu ako dlhodobo lacnú produkčnú základňu pre ich domáce trhy, ako aj na exportné trhy (hlavne EÚ a USA).
- Veľká časť odvetvia v EÚ vykazuje príliš nízku diferenciáciu v porovnaní s krajinami s nízkymi pracovnými nákladmi (či už z hľadiska produktu alebo poskytovaných služieb).
Napriek obmedzenému vstupu na trhy tretích krajín sa viac ako 20 % celkovej produkcie v hodnotovom vyjadrení (23 % produkcie textilu) predáva na zahraničné trhy mimo EÚ. Stále však existujú výrazné prekážky medzinárodného obchodu s textilom a odevmi, hlavne pri niektorých najväčších producentoch a exportéroch sveta. Ak by sme dané odvetvie porovnali so spracovateľským priemyslom ako celkom, je dôležité upozorniť na to, že zahraničné trhy predstavujú pre odvetvie textilu a odevov dôležitejší segment. To isté platí aj pre dovoz z krajín mimo EÚ, keď dovozná náročnosť v tomto sektore je taktiež vyššia ako v spracovateľskom priemysle.
V posledných rokoch sledovaný sektor prešiel sústavou mnohých premien, ktoré súviseli najmä s technologickými zmenami, rozdielnym vývojom produkčných nákladov, ako aj objavením nových globálnych konkurentov. Tieto zmeny určite budú pokračovať aj v dohľadnom čase v súvislosti so zrušením obchodných kvót od začiatku roka 2005.
V kontexte s novými globálnymi výzvami sa textilné a odevné podniky snažia o výraznejšie zredukovanie masovej výroby a produkcie jednoduchých módnych výrobkov a usilujú sa o produkciu širšej palety výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. V súčasnosti európski výrobcovia predstavujú svetových lídrov v produkcii technického a priemyselného textilu, netkaného textilu (napr. priemyselné filtre, hygienické produkty, produkty pre automobilový priemysel atď.), ako aj vysoko kvalitného oblečenia, kde významnú úlohu zohráva hlavne návrhové stvárnenie (dizajn, strih).
Konkurencieschopnosť odvetvia sa taktiež udržiava na subdodávateľskom princípe, alebo pomocou premiestňovania výrobných kapacít. To znamená, že pracovne náročné výroby sa presúvajú do krajín s nízkymi nákladmi na pracovnú silu (u nás známy princíp pod názvom "práca v mzde"), a to najmä do krajín v okolí Stredozemného mora (mimo EÚ), ako aj do krajín nových členských štátov EÚ. Aj textilný priemysel sa však čoraz viac začína orientovať na dizajn, kvalitu, inovácie a technológie ako na zdroj konkurenčných výhod.
Možné vplyvy rozšírenia EÚ na textilný a odevný priemysel pristupujúcich štátov
Vo všeobecnosti možno povedať, že textilný a odevný priemysel zohráva významnejšiu úlohu v hospodárstve pristupujúcich štátov ako v krajinách EÚ15. Rozšírenie únie bude pravdepodobne viesť k väčším investičným možnostiam, keď podniky zo "starej" EÚ sa budú snažiť premiestniť výrobu k novým členom, aby využili nízke náklady práce a tie mohli pokračovať vo svojich subdodávateľských aktivitách. Je možné, že v prvých rokoch po rozšírení bude hlavne blízkosť odberateľských trhov zdrojom konkurenčnej výkonnosti pristupujúcich krajín.
Textilný a odevný priemysel však po vstupe do únie bude čeliť aj zvyšujúcemu sa konkurenčnému tlaku. Príčinou tohto stavu bude hlavne prílišná závislosť týchto odvetví od subdodávateľských aktivít a výrazný nedostatok informácií a vedomostí o globálnych trhoch. Nevýhoda sa taktiež javí v nepokrytí celého výrobného reťazca, vrátane fázy dizajnu a modelu.
Prijatie niektorých pravidiel EÚ v čase rozširovania bude mať taktiež výrazný dosah na výkonnosť podnikov v sektore. Ide hlavne o rešpektovanie zásad ochrany prírody, ako aj ďalšie nároky na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, čo povedie k zvyšovaniu prevádzkových nákladov.
Medzi pristupujúcimi krajinami a krajinami európskej pätnástky však existuje výrazný rozdiel v produktivite práce a výkonnosti. Nové krajiny EÚ vyprodukujú vo svojich textilných a odevných odvetviach zhruba 10 % celkovej hodnoty výroby EÚ15, avšak zamestnávajú až 60 % zamestnancov EÚ15. Doteraz tento sektor aspoň čiastočne dokázal vyrovnať nízku produktivitu práce relatívne nízkymi pracovnými nákladmi. V dlhodobom hľadisku sa však výhoda nízkych pracovných nákladov ľahko rozplynie, preto je potrebné venovať pozornosť hlavne kvalitatívnym aspektom konkurenčnej schopnosti. Z tohto dôvodu bude textilný a odevný priemysel v pristupujúcich krajinách v blízkej budúcnosti čeliť tlakom na zmenu štruktúry výroby.
Zrušenie kvót na obchod s textilom a odevmi
Textilný priemysel predstavuje významný sektor vo svetovom obchode. Toto odvetvie stále zohráva významnú úlohu vo vyspelých krajinách, je však životne dôležité pre niektoré najmenej rozvinuté krajiny. Podiel rozvojových krajín na celkovom svetovom exporte textilu predstavuje 50 %, pri odevoch to je dokonca 70 %. Pre väčšinu z nich tento sektor tvorí hlavný zdroj exportných príjmov. V niektorých krajinách vývoz tohto odvetvia dosahuje až 90 % vývozu spracovateľského priemyslu a predstavuje zamestnanie pre 20 -- 60 % všetkých pracovníkov v celom spracovateľskom priemysle. Ekonomická závislosť od tohto odvetvia je tým väčšia, že tieto krajiny produkujú len na jeden, príp. dva vývozné trhy (EÚ, USA).
Európska únia je, spoločne s USA, najväčším subjektom svetového obchodu s textilnými a odevnými produktmi, keď celkový obchod s týmito výrobkami dosiahol v roku 2003 hodnotu 11,8 mld. eur. Je taktiež najväčším exportérom textilu s podielom zhruba 15 % a druhým najväčším exportérom odevných výrobkov (podiel 11 %).
V roku 1995 sa Európa a USA dohodli na postupnom odstraňovaní kvót v súlade s požiadavkou Svetovej obchodnej organizácie. Dovtedy sa obchod s textilom riadil podľa Dohody o obchode s textilom, ktorá každej signatárskej krajine zaistila určitý podiel amerického a európskeho trhu.
Od roku 1995 teda dochádza k postupnému odstraňovaniu kvót na obchodovanie s textilom a odevmi. V rokoch 1995 -- 1997 EÚ zrušila kvóty na 16,2 % dovozov z roku 1990. V druhej fáze (1998 -- 2002) bolo od kvót oslobodených ďalších 17,1 % dovozov. V tretej fáze, ktorá potrvá do konca roka 2004, EÚ zavedie ďalšiu liberalizáciu obchodu s textilným tovarom, ktorá sa bude týkať dodatočných 18 % dovozov. Nakoniec, 1. januára 2005 sa začne štvrtá fáza liberalizácie, ktorá odstráni všetky zvyšné kvóty na obchod s textilom.
Uvedená liberalizačné procesy však nič nehovoria o odstraňovaní ostatných prekážok voľného obchodu, hlavne o znižovaní colných sadzieb. Kým priemerná colná sadzba v Európe na textilné a odevné výrobky predstavuje zhruba 9 %, mnoho ostatných krajín ochraňuje svoje textilné a odevné odvetvia vysokými colnými sadzbami (až nad 30 %), ako aj dodatočnými špeciálnymi daňami a netarifnými bariérami. Priemerné dodatočné clo na oblečenie predstavuje v USA 13 %, Brazílii 20 %, Mexiku 34 %, na Novom Zélande 34 %, v Pakistane 34 %, Indii 99 %.
Vplyv liberalizácie bude mať pravdepodobne menší vplyv na európsky textilný priemysel, ktorý bol už v minulosti slabo chránený kvótami a vyznačuje sa aj relatívnou diferenciáciou produktu. Odevný priemysel bude zasiahnutý výraznejšie, pretože doteraz bol z väčšej miery chránený kvótovým systémom, a to sa následne sprostredkovaným efektom prenesie aj do textilného priemyslu, hlavne v subdodávateľských krajinách. Liberalizácia sa prejaví aj na zamestnanosti v odvetví a horší dosah bude mať pravdepodobne v krajinách s menej rozvinutým spotrebiteľským trhom, ktorý nebude schopný vytvoriť nové pracovné miesta nesúvisiace priamo s textilnou a odevnou výrobou (integrácia maloobchodného predaja, marketing, dizajn atď.).
Definitívnym zrušením kvót by však najviac utrpeli rozvojové krajiny, ktorých ekonomika stojí hlavne na textilnom a odevnom priemysle.
Záver
Textilný a odevný priemysel vo svete prešiel v poslednom čase veľkými zmenami, niektoré ďalšie ho však v najbližšom čase ešte len čakajú. Pre európsky textilný a odevný priemysel je však už teraz jasné, že cenová konkurencieschopnosť nie je pre nich udržateľné východisko. Vyššia pridaná hodnota je tak jediným schodným riešením na udržanie časti tohto priemyslu v Európe.
V súlade s týmito požiadavkami je potrebné sledovať dve nasledujúce stratégie:
- Vytvárať pridanú hodnotu cez vzťahy s konečným spotrebiteľom -- lepšie pochopiť jeho potreby a túžby a uspokojiť ich pomocou kvalitnejšieho funkčného alebo dizajnového obsahu výrobku
- Vyššiu pridanú hodnotu je potrebné vytvárať aj cez dobré vzťahy s maloobchodníkmi a priemyselnými zákazníkmi. Vyššiu cenu výrobkov vyvažovať rýchlejším obratom zásob, ako aj kvalitnejšími službami.