„Naším cieľom je to, aby bol Zákonník práce pružnejší a modernejší, aby sme niektoré veci zjednodušili,“ povedal minister práce Jozef Mihál (SaS). Na tejto zmene sa včera dohodli sociálni partneri, ktorí o novele zákonníka rokovali do neskorých nočných hodín.
Odborárov nechápu
Odborári však nesúhlasia s tým, aby sa skúšobná lehota dala predĺžiť po dohode firiem so zástupcami odborov v kolektívnej zmluve až o tri mesiace. „Našou prioritou je, aby sa pri kolektívnom vyjednávaní nemohli stanoviť pre zamestnancov horšie podmienky, ako stanovuje Zákonník práce,“ povedal viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.
Mihál aj zástupcovia firiem zase tvrdia, že dôležitosť odborárov vzrastie, keďže budú môcť vstupovať do rokovaní o dĺžke skúšobnej lehoty. „Zámerom vlády je posilniť inštitút vyjednávania a posilniť inštitút kolektívnych zmlúv, preto sme navrhovali a stále navrhujeme, aby v rámci vyjednávania kolektívnych zmlúv bolo možné štandardnú skúšobnú dobu predĺžiť najviac o tri mesiace,“ vysvetľoval Mihál.
„Som veľmi prekvapený, že odborári s týmto návrhom nesúhlasili. Z môjho pohľadu to vidím ako ďalšiu kompetenciu odborárov na podnikovej úrovni,“ povedal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko. Myslí si, že odbory takto robia politiku. „A nechcú súhlasiť ani s konštruktívnymi návrhmi, ktoré sú na tripartite.“
Firmy chcú nižšiu výpovednú
Včera večer ešte viseli otázniky aj nad ďalšími zmenami Zákonníka práce. Do posledných chvíľ napríklad nebolo jasné, ako bude po novom fungovať výpovedná lehota. „Návrh, ktorý predložila vláda, má za cieľ znížiť nezamestnanosť a zvýšiť počet pracovných miest. Zmeny pri výpovednej dobe by mali pomôcť naštartovať rast zamestnanosti,“ obhajoval svoj návrh Mihál.
V jeho podaní by mala byť výpovedná lehota odstupňovaná od jedného do piatich mesiacov podľa počtu odpracovaných rokov. Proti tomu však majú výhrady zamestnávatelia.
„Pokladáme to za praktický problém. Znevýhodňovaní môžu byť tí zamestnanci, ktorí pracujú krátko, pretože existuje riziko, že budú pri znižovaní nákladov na prácu prepúšťaní ako prví,“ poznamenal Špirko. Firmy preto navrhujú, aby do jedného odpracovaného roka bola jednomesačná výpovedná lehota. Pri dlhšom odpracovanom čase by bola dvojmesačná.
Jedna minimálna mzda
Či v tejto otázke Mihál ustúpi, nebolo včera jasné. Už predtým však prijal návrh firiem, aby sa zrušilo odstupňovanie minimálnej mzdy. Zrušená by nebola, ale už by ostala iba jedna úroveň. Teraz ich je šesť podľa náročnosti práce. Toto však zásadne odmietajú odborári. „Veľká skupina zamestnancov, ktorá nie je krytá kolektívnymi zmluvami, by pri zrušení tohto paragrafu dostávala nižšiu mzdu ako teraz,“ vysvetlil Mojš.
Podľa odborníkov by zjednotenie minimálnej mzdy bol krok správnym smerom. „Štát by takto nemal zasahovať do tvorby ceny práce. Zhoršuje to pružnosť na trhu práce,“ povedal riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš. Mihál si pritom od zjednotenia minimálnej mzdy sľubuje aj vznik nových pracovných miest a vyšší tlak na rast miezd. O novom pracovnom práve má vláda rokovať už túto stredu.