V barokovej budove v centre mesta naproti starej synagóge sa riešia obchody a investície v desiatkach miliónov eur. Práve tu má totiž sídlo finančná skupina Slavia Capital. Málokto by tu okrem kancelárií a zasadačiek čakal aj veľkú miestnosť s aparatúrou pre rockerov. Generálny riaditeľ a spolumajiteľ Slavia Capital Peter Gabalec svoju záľubu v hudbe preniesol aj do práce. So svojou amatérskou skupinou zvykne sem-tam zahrať kolegom na firemných párty, a niekedy, keď v práci zostane do večera, si vo svojom klube len tak zabrnká.
Talent už máme
Ku svojej súčasnej láske, akustickej gitare, sa pritom dostal až pomerne neskoro, okolo 35-ky. "Zažil som v rámci puberty nejaké tie ohne, kde sa vytiahla gitara, ja som zahral jednu pesničku, ktorú som vedel, a bol som rád. Na viac však nebol čas,“ hovorí Gabalec. V mladosti bol totiž profesionálny športovec, a na ostatné veci popri troch rokoch športovej gymnastiky a potom ôsmich rokoch profesionálnej hádzanej vo vtedajšej Červenej hviezde jednoducho nebol čas. "Na gitaru som si spomenul až po nejakých 20 rokoch od prvého kontaktu s hudbou, keď už som šport hrával len rekreačne.“
Ako Gabalec hovorí, je zvyknutý, že keď niečo robí, robí to poriadne. Či už ide o spomínaný vrcholový šport, venovanie sa biznisu, alebo novú záľubu. A tak keď jeden deň dostal nápad, že si kúpi gitaru, hneď to aj urobil a najbližšie dva - tri roky cvičil doma takmer každý deň. Dnes už hrá len pre zábavu, a s partiou priateľov si zabrnká možno raz za dva týždne. "Hrám na rytmickú gitaru. Aj keby sme nemali bubeníka, udávam rytmus. Udávam aj rytmus stretávania sa našej kapely, som "frontman“ podobne ako som bol kapitán v Červenej hviezde,“ vysvetľuje.
S kapelou hrávajú najmä skladby svojich obľúbených spevákov, lebo, ako hovorí, na skladanie vlastných vecí zatiaľ nikto nenašiel čas. Medzi favoritov patrí Eric Clapton, ale aj Guns'n Roses či Metallica - rockové balady sú aj osobnou srdcovkou Gabalca. Preto neprekvapí ani názov skupiny, ktorá s viac či menej častým stretávaním funguje už päť rokov. "Prvý rok sme sa volali Talentless (bez talentu, pozn. red.). To sme však rýchlo zmenili, lebo sme zistili, že máme kopec talentu,“ smeje sa líder skupiny, ktorá dnes nesie názov Rolling Stocks. Ide o slovnú hračku, ktorá sa do slovenčiny dá preložiť ako "valiace sa cenné papiere“. Ide však o úplne inú skupinu ako Rolling Stones. "Som v prvom rade investičný bankár. Z hesla sex, drogy a rokenrol je mi naozaj blízka len tá gitara,“ reaguje Gabalec na našu otázku.
Habera by ma nepochválil
Na fotenie sa presúvame do klubu v suteréne ústredia Slavia Capital, kde má Gabalec okrem svojej obľúbenej akustickej gitary aj ďalšiu aparatúru vrátane úctyhodnej súpravy bubnov. "Tú máme od Desmodu,“ hovorí popri tom, ako nám predvádza svoje bubenícke schopnosti. Ako však priznáva, jeho parketa je gitara a ostatné nástroje ovláda len na naozaj základnej úrovni. Podobné je to aj s hlasovým prejavom, kde sa po triezvom zhodnotení svojich schopností obmedzuje na sprievodné vokály. "Po niekoľkých rokoch tréningu sa aj spev dá naučiť, ale určite nie som frontový spevák. Keby som povedal, že pekne spievam, to by ma môj kamarát Paľo Habera asi nepochválil,“ smeje sa Gabalec. So sériovým porotcom reality šou sa zoznámil už pred mnohými rokmi a zväčša spolu športujú, ale už si spolu aj zahrali. "Vyskúšal si naše bubny. Okrem toho si k nám viackrát prišiel zahrať aj ďalší veľmi známy hudobník Maroš Kramár,“ hovorí so smiechom.
Za najväčší zážitok považuje Gabalec, keď v ich klube celý deň cvičil Mark Mondesier, jedna z najväčších hviezd posledného ročníka Bratislavských jazzových dní. "Je to úplne iné, keď ste na veľkom koncerte, a keď môžete takéhoto umelca sledovať naživo z pár metrov,“ hovorí s nadšením. Hudbe sa venuje aj z pozície donora. Jeho finančná skupina napríklad pomáhala na začiatku kariéry speváčke Andrei Zimányiovej, zorganizovali prvý spoločný koncert Paľa Haberu s Petrom Dvorským, a na vystúpenie do Bratislavy dotiahli aj opernú divu Montserrat Caballé. Aj hudobníci pozvaní na Bratislavské jazzové dni väčšinou bývajú v ich hoteli Albrecht.
Zamestnanci počúvajú
Väčšinu svojho voľného času venuje Gabalec svojej rodine a športu, gitaru berie podľa vlastných slov ako "čerešničku na torte“. Hudbu využíva aj ako nástroj tímbildingu na firemných akciách. "Viaceré kolegyne veľmi pekne spievajú, a ja sa starám o vokály. Niektorí zamestnanci si s nami zaspievajú, samozrejme, tí, ktorí nechcú idú domov,“ smeje sa. "Napríklad keď bol mikulášsky večierok, hrali sme do štvrtej do rána.“
Gabalec si dokonca vie predstaviť aj to, že by sa v mladosti vybral iným smerom ako cestou biznismena. Pokojne mohol skončiť ako muzikant. "Ak by som mal to šťastie, že by som bol súčasťou dobrej kapely, viem si predstaviť, že by som si rytmickú gitaru zahral. Ale na to potrebujete najmä dobrého speváka a aj nejakého tútora, ktorý vás tlačí dopredu.“ Dnes je, samozrejme, jasné, že profesionálny hudobník už z neho nebude. Napriek tomu však chce zájsť ďalej. "Stále je čo zdokonaľovať. Veľmi rád by som rozšíril spektrum môjho hrania, ale na to treba viac času aj profesionálneho učiteľa. Niekedy neskôr, keď bude viac času, by som to rád spravil.“
Dotazník
Koľko hodín denne trávite v práci?
V priemere desať. Ale dôležitá je definícia práce, záleží, či tam počítame aj večere s biznis partnermi. Samozrejme, prelína sa aj so súkromím. Množstvo mojich kolegov je aj priateľov. Víkendy sa snažím venovať rodine.
Čo máte na svojej práci najradšej?
To, že ju mám rád. Čoraz menej ľudí má prácu aj ako koníček a teší sa na ňu. Najdôležitejšie je mať okolo seba dobrý tím, ja sa na ten svoj vždy teším. Aj práca investičného bankára si vyžaduje neustále zmeny a kreativitu. Ani jeden deň sa nepodobá na ten druhý.
Čo máte, naopak, najmenej rád?
Dobra priniesla aj ťažšie chvíle, keď treba oznamovať aj negatívne správy. Doba nepustí, a človek musí niekedy aj prepúšťať ľudí. To nie je veľmi príjemné.
Kto je Peter Gabalec
Absolvent Vysokej školy ekonomickej si v roku 1992 urobil maklérske skúšky a dostal burzové osvedčenie. Nastúpil do Slovenskej sporiteľne ako vedúci odboru sekundárneho trhu a po troch rokoch s ďalšími dvoma partnermi založil Slaviu Capital. Spoločnosť sa najprv orientovala len na obchodovanie s cennými papiermi, neskôr pomáhala dostať sa k hotovosti veľkým štátnym firmám. Slavia Capital už dnes investorom neradí, ako vstupovať do podnikov, ale kontrolné podiely kupuje na vlastný účet.