Ázia - eurozóna Svetová ekonomika: Ázia - eurozóna
Ekonomické ozdravenie môže odrážať aj známe zákony fyziky. Ak niečo padne na dno, odrazí sa následne nahor. Víťazí svet definitívne nad ekonomickou krízou?
Po odhadovanom prepade ekonomického rastu východnej Ázie (bez Japonska) zo 6 percent v roku 2008 na tohtoročné 3 percentá prišla z Ázijskej rozvojovej banky priaznivá predpoveď v podobe predpokladu návratu rastu späť na 6 percent v roku 2010.
V súčasnom globálnom vplyve je región závislý od svetového obchodu. Očakáva sa preto v širšom kontexte priebeh ozdravného procesu v exportoch, vo väčšej produkcii a v oživení na burzách cenných papierov. Posledné mesiace naznačujú opatrný optimizmus. Nie je však ešte dôvod na víťazné výkriky. Dôvody na opatrnosť sa skrývajú v drobných písmenkách bankovej správy. Podceniť ich by sa nemuselo vyplatiť.
Južná Kórea vykázala v 2. kvartáli t. r. najväčší rast za posledných päť rokov. V porovnaní s predchádzajúcimi kvartálmi však len úbohý. Na Taiwane, ktorý bol vodcom v ázijskom reťazovom komplexe, klesol HDP za 1. kvartál o zarážajúcich 10,2 percenta. Všetko nasvedčuje tomu, že potrvá niekoľko kvartálov, ak nie rokov, kým sa dostane na pôvodnú úroveň.
Ďalší dôvod na opatrnosť tkvie v samotných stimulačných balíkoch. V Číne a v menšom rozsahu napr. aj v Južnej Kórei, zdá sa, zabrali. Vlády však len nahrádzajú verejnými investíciami exporty a súkromné investície, ktoré sa vytratili. Postupne posúvajú na trh balík za balíkom so zrejmým nebezpečenstvom preliatia kapacity, inflácie a narušenia finančného systému. Ich ekonomiky budú potrebovať nových ťahúňov na rozhýbanie rastu. V domácom dopyte sú len chabé náznaky štrukturálneho postavenia sa pevne na nohy. Mnohí sa spoliehali na Čínu ako na východisko z núdze, že nahradí USA a Európu, kam budú smerovať ázijské exporty. Ukázalo sa však, že východoázijský región vrátane Číny je schopný pohltiť len 22 percent celkového dopytu ázijských exportov. Čínske importy v prvých šiestich mesiacoch 2009, naopak, klesali. Napriek rétorike o opätovnom nastolení vyrovnanosti svojich ekonomík väčšina ázijských ekonomík pôsobí dojmom vyčkávania na návrat dopytu zo západu na normálnu, pôvodnú úroveň. Normálna úroveň je však minulosťou. Zdá sa, že problém bude pretrvávať dovtedy, kým ázijské ekonomiky budú produkovať viac, ako je schopný vstrebať ich vlastný dopyt. Dovtedy môže pretrvávať krehkosť ozdravného procesu.
Od minuloročného leta prvý raz v máji t. r. rástla produkcia v eurozóne. Dve najväčšie ekonomiky -- Nemecko a Francúzsko, ale tiež Grécko a Portugalsko, trochu neočakávane vykázali koncom júna rast 0,3 percenta. Po 3,5-percentnom prepade HDP v Nemecku a 1,3-percentnom vo Francúzsku v 1. kvartáli je to optimistický signál. Oživenie sa očakávalo najskôr v 3. kvartáli. Nádejné tempo rastu navyše pribrzdil pokles produkcie a niektorých štátoch. V Rakúsku a Belgicku o 0,4, v Taliansku o 0,5 a v Holandsku o 0,9 percenta. Napriek signálom o stabilite nemeckej ekonomiky v Berlíne stále očakávajú tohtoročný pokles na úrovni 6 percent, čo by sa premietlo aj v raste ekonomiky eurozóny.
Spotrebné ceny v eurozóne klesli medziročne v júli t. r. o 0,6 percenta, čo posilňuje cieľ ECB dostať infláciu pod 2 percentá.
Od roku 2006 nastal v eurozóne prvý raz v júli t. r. pozitívny obrat v dopyte po pôžičkách na nákup nehnuteľností. Krátko predtým napumpovala ECB vo forme jednoročných pôžičiek do bankového systému eurozóny 442 mld. eur a apelovala na banky, aby poskytovali pôžičky na podnikanie a domácnostiam za rozumný úrok. Bankový sektor a pokračujúci rast nezamestnanosti však môžu byť brzdou ekonomického oživenia.
Súčasný dopyt a zvýšenie produkcie môžu byť krátkodobé a môžu sa vrátiť pôvodné trendy. V niektorých krajinách sa podpísalo pod súčasnú situáciu znižovanie zásob a výpredaje. Dlhodobý rast spotreby a dopytu je tak v súčasnosti stále neistý. Liečba ekonomiky eurozóny preto musí pokračovať.
Očakávania MMF: pokles HDP v eurozóne o 4,8 percenta v tomto roku a o 0,3 percenta v roku 2010 by sa pri úspešnej terapii nemuseli naplniť. Víťazné protikrízové ťaženie by na prelome rokov mohlo mať stabilnejšie kontúry.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik