Svetové hospodárstvo je z najhoršieho vonku, ale na summite krajín skupiny G20, ktorý dnes začína v juhokórejskom Soule, sa napriek tomu očakávajú tuhé vyjednávania. Každá zo zúčastnených krajín má svoju prioritu.
Nemcov teraz najviac straší riziko obchodného protekcionizmu. Brazília, Indonézia a ďalšie rozvojové krajiny sa zase boja "vojny" svojich posilňujúcich mien sa slabnúcim americkým dolárom. Je za tým "globálna nerovnováha", ktorá sa prejavuje po kríze značnými obchodnými prebytkami v niektorých krajinách (Číny, Japonska, Nemecka), naopak hlbokými schodkami inde (Spojené štáty, ale aj EÚ ako celok).
"Niektoré krajiny s obchodnými prebytkami majú veľmi vysokú mieru úspor, zatiaľ čo iné sporia len nepatrne. V dôsledku toho sme svedkami nebezpečného prelievania peňazí z jedného konca sveta na druhý," upozornil počas svojej prednášky pred študentmi Pekingskej univerzity britský premiér David Cameron.
Každý za seba? Snáď nie
Devätnásť krajín a zástupcovia Európskej únie sa v Soule pokúsi nájsť spoločný recept na zmiernenie spomínanej globálnej nerovnováhy. Skupina G20 sa počas krízových rokov 2008-2009 vcelku ľahko zhodla na tom, že vlády musia ozdraviť finančný sektor a potom povzbudiť dopyt v ekonomike rozpočtovými injekciami.
|
O čom rokuje G20 Obchodná nerovnováha |
Celosvetovo to prišlo zhruba na päť biliónov dolárov. Svet sa vďaka tomu dočkal hospodárskeho ozdravenia. Ale je stále krehké a jeho tempo v jednotlivých regiónoch krajne nerovnomerné. Preto hrozí, že krajiny, ktorým narastajú deficity na bežnom účte platobnej bilancie, siahnu po dovozných clách či iných opatreniach komplikujúcich dovoz.
Najviac bije na poplach Nemecko, vicemajster sveta vo vývoze tovaru (po Číne). "V súčasnosti nás najviac ohrozuje protekcionizmus. Stále nepodnikáme dostatočné kroky, aby sme zaistili naozaj voľný obchod," vyhlásila spolková kancelárka Angela Merkelová v interview pre britský denník Financial Times.
Spojené štáty na októbrovom stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk G20 presadzovali, aby krajiny tohto klubu počas niekoľkých rokov obmedzili svoje prebytky či deficity v obchode s tovarom a službami na sumu zodpovedajúcu štyrom percentám hrubého domáceho produktu. Za to sa im dostalo v skupine G20 kritiky zo strany Británie.
Američania preto svoju požiadavku stiahli a prezident Barack Obama pricestuje do Soulu s návrhom vytvoriť akýsi varovný mechanizmus, ktorý by včas signalizoval hrozbu prehlbujúcej sa obchodnej nerovnováhy.
Ťahanice okolo mien
Pri rokovacom stole v Soule dôjde aj na kurzy mien. Po rozhodnutí americkej centrálnej banky (Fedu) sa táto otázka ešte vyostrila. Sú to predovšetkým rozvojové krajiny, ktorým sa vôbec nepáči, že Fed chce najväčšiu svetovú ekonomiku rozhýbať ďalšími 600 miliardami dolárov (predtým to bolo dokonca 1,7 bilióna dolárov). Nový prúd peňazí však bude tlačiť na ďalšie oslabovanie dolára.
Vývoj dolára za posledný mesiac
Investori hľadajúci možnosti k zhodnoteniu svojho kapitálu nepôjdu za slabým dolárom do USA, ale tam, kde sa im zvyšuje lepšie zhodnotenie - na rozvíjajúce sa trhy, ako sú Brazília, Indonézia alebo vyspelejšia Južná Kórea. To je dôvod, prečo sa rozvojové krajiny v G20 obávajú ešte prudšieho prílevu krátkodobého kapitálu. Ten povedie k posilneniu brazílskeho realu, indonézskej rupie a ďalších mien, a to so všetkými nepriaznivými dôsledkami pre vývoz.
Náhly odlev týchto "horúcich peňazí" potom môže poriadne zamávať kurzom národných mien. "Vo svete sa odhadom točí 10 biliónov dolárov horúcich peňazí. Američania nevzali plne do úvahy, aký šok môže ich náhly prílev či odliv spôsobiť," upozorňuje Ču Kuang-jao, námestník čínskeho ministra financií.
Zdroj: Infografika ihned.cz