Kroky súčasnej vlády voči bankovému sektoru ho prekvapujú, skôr ich očakával od tej bývalej. Na druhej strane je však rád, že na tom nie sme ako Maďari. Daniel Kollár.
Minister financií prednedávnom obvinil banky z kartelu. Ako to vidíte?
Neviem si to vysvetliť, ministra si vážim pre jeho erudovanosť. Obyčajne som bol zvyknutý na útoky proti bankovému sektoru za bývalej vlády, teraz to bolo pre mňa dosť veľkým prekvapením. Musím to zásadne odmietnuť, je to holý nezmysel. Neviem ani, na základe akej indície takéto niečo mohlo vzniknúť.
Ale je pravda, že hypotekárne sadzby sú u nás najvyššie v eurozóne...
Porovnávať len absolútnu výšku úrokovej sadzby a nič iné je ekonomicky nesprávne. Musíme vziať do úvahy ešte viac faktorov, napríklad rizikovosť a odhad budúcich strát. Ďalšou témou je likvidná prirážka. Slovenské banky ponúkajú vyššie zúročenie vkladov, a to sa musí, samozrejme, prejaviť aj na úrokoch. Očakával by som od ministerstva financií odbornejšiu diskusiu.
Teda nevidíte ďalší priestor na pokles sadzieb?
Toto by som si dovolil povedať, keby tu skutočne nejaký kartel existoval. Každý analytik by vám pred rokom povedal, že už dnes budú sadzby o štvrť či pol percenta vyššie. Raz tie sadzby musia ísť hore, keďže sa dá očakávať boj eurozóny proti inflácii. Na druhej strane je na Slovensku taký silný konkurenčný boj, že trend môže byť opačný. Môj osobný názor je, že sadzby budú postupne mierne rásť.
Očakávate, že vlaňajšie zisky bánk zaujmú politikov?
Špeciálne dane sú nesystémový krok. Majú v sebe prvky poistenia či systém kolektívnej viny. Mne sa to osobne nepáči, považujem to za neštandardné riešenie. Oveľa dôležitejšia je disciplína a kontrola bánk. Keby sa toto robilo pred krízou, mohli by sme predísť situácii, aká je dnes. V Maďarsku odovzdali banky v podstate 40 percent svojho zisku do štátneho rozpočtu, a akcionári v matkách reálne zvažujú odchod z tejto krajiny alebo zatvárajú pobočky a prepúšťajú ľudí. Reštriktívne kroky prinášajú reštriktívne opatrenia.
Čo sa týka zisku bánk, samozrejme, z roka na rok zdvojnásobiť zisk je fantastické, a priláka to aj politikov. Na druhej strane však hospodárske výsledky v roku 2009 veľmi padli a zisky za rok 2010 sú len veľmi mierne vyššie ako v roku 2008. Keby nebola kríza, boli by oveľa vyššie. V absolútnych číslach je to síce zaujímavá suma, ale čo sa týka návratnosti investovaného kapitálu, nie je to vôbec vysoké číslo.
Za posledný rok akcie priemyselných titulov ako automobilky alebo chemičky narástli o sto percent. Bankovníctvo však stagnuje. A vyhliadky sú negatívne, keď sa pozrieme na avizovanú európsku reguláciu a podobne. Investori v bankovníctve sú takí istí ako v každom inom odvetví, pokiaľ ich investície budú mať nízku návratnosť, stiahnu svoj kapitál a pôjdu inam.
Ako bude vyzerať slovenský bankový trh najbližších pár mesiacov?
Konkurenčný boj sa vyostruje, pre klienta sú to však dobré správy. Už roky hovorím, že je tu veľa malých bánk, ktoré chceli byť univerzálne. Takými bude naozaj len prvá top päťka, a ostatné sa budú musieť špecializovať. Som zvedavý, s akou stratégiou príde Dexia pod vedením nového generálneho riaditeľa (Jan Rollo, pozn. red.). Čo sa týka internetových Zuno Bank a Axa Bank, ide o špecifický segment. Väčší výber však znamená nižšie ceny pre zákazníkov.
A ako sa budú vyvíjať zisky?
Podľa môjho názoru budú rásť kvôli tomu, že očakávame rast HDP. To je jednoznačne niečo, čím by sme mohli a mali prevýšiť západnú Európu. Ak sa bude HDP zvyšovať povedzme o štyri percentá, tak nielen banky, ale všetky firmy si budú zvyšovať ziskovosť. Samozrejme, pokiaľ nepríde k nejakému neočakávanému regulačnému zásahu, ktorý by zneatraktívnil Slovensko podobne ako sa to stalo v Maďarsku.