Našiel si na nás čas uprostred vrcholiacich príprav na otvorenie vyše storočného historického hotela Elizabeth v Trenčíne. V spoločnosti Synot Gastro Slovakia pôsobí len mesiac, napriek tomu má pred sebou množstvo plánov, ktoré chce v rámci holdingu Synot patriaceho známemu českému podnikateľovi Ivanovi Valentovi uskutočniť. „Pre hotel Elizabeth som sa okamžite nadchol,“ priznáva Ján Svoboda.
Prečo ste prijali ponuku stať sa riaditeľom hotela Elizabeth v Trenčíne?
Kvôli vízii uskutočniť mnohé zaujímavé veci. Napriek tomu, že to pre mňa znamenalo presťahovať sa z Bratislavy do Trenčína. Veľmi na mňa zapôsobilo to, že ma oslovil osobne majiteľ holdingu Synot, pán Valenta.
Čo konkrétne rozhodlo?
Keď mi predstavili projekt rekonštrukcie bývalého hotela Tatra, teraz už hotela Elizabeth, v Trenčíne, bol som nadšený. Synot sa rozhodol do rekonštrukcie hotela investovať niekoľko miliónov eur aj s pomocou Európskej únie, a je to vidno aj na výsledkoch. Okamžite som vedel, že máme príležitosť vybudovať z hotela Elizabeth hotel nadregionálneho významu, a to ma láka.
Ako chcete prilákať hostí?
Budeme tu robiť špičkovú gastronómiu s hosťujúcimi svetovými šéfkuchármi. Od septembra tu budeme mať hosťujúceho šéfkuchára z Talianska, prídu k nám špičkoví francúzski michelinovskí šéfkuchári. V samotnom hoteli bude okrem kvalitnej reštaurácie aj veľmi dobrá kaviareň Sisi s vlastnou cukrárenskou výrobou.
Chystáte prepojenie na podujatia a akcie pre biznis klientelu?
Určite áno. Máme veľmi intenzívnu spoluprácu s výstaviskom Expo Center v Trenčíne. Rovnako spolupracujeme s Trenčianskym hradom. Prebiehajú stretnutia s organizátorom festivalu Pohoda Michalom Kaščákom, ako aj s predstaviteľmi filmového festivalu Art Film Fest. Sme pripravení robiť tu kongresy a podujatia pre firmy, keďže disponujeme najväčšou kongresovou sálou v meste. Chceme tu robiť malé komorné koncerty celoslovensky významných umelcov. Priestory hotela samotného ponúkajú vynikajúcu atmosféru, keďže je to secesná budova z roku 1901. Máme ambíciu robiť svadby a sme jediný hotel v meste, ktorý má wellness centrum.
Kto bude tvoriť klientelu hotela?
Myslím si, že 70 percent budú tvoriť Česi a Slováci a zvyšok budú zahraniční klienti. V Trenčíne, žiaľ, nefunguje destinačný marketing a samotné mesto ako destinácia v zahraničí nie je známa. Jendou z príčin je, že na slovensku často samospráva nerieši propagáciu z komerčného hľadiska, ale zo svojho - úradníckeho pohľadu.
Čo môžete hosťom hotela ponúknuť?
Máme špičkové Wellness centrum so štyrmi druhmi sáun. Veľkú kongresovú sálu, špičkovú reštauráciu, biznis salóniky a tzv. lobingový salónik. Ponúkame zariadenie v štýle butikových hotelov, veľkoryso, kompletne nanovo vybavené izby, samozrejmosťou sú wi-fi, telefón v izbe, bar, trezor a podobne. Niekoľko luxusných apartmánov či špeciálny VIP salónik s vlastnou jedálňou a barom.
Ako sa budete pozicionovať na trhu?
Rozhodne nebudeme iba luxusným a snobským zariadením. Chceme vrátiť život do centra mesta. Naším cieľom je prilákať všetkých Trenčanov. Máme pripravené špeciálne seniorské zľavy pre dôchodcov. Nechceme robiť nič snobské. Pre širokú verejnosť tu budeme mať kaviareň Sisi s klasickým obedovým menu v cene do štyroch eur. Keď chce niekto niečo na vyššej úrovni, môžeme mu ponúknuť reštauráciu Elizabeth s výhľadom na rímsky nápis na hradnej skale.
Na čom chcete postaviť marketing Trenčína ako turistickej destinácie?
Sami budeme chodiť na veľtrhy cestovného ruchu a budeme promovať okrem hotela aj samotné mesto. Trenčín je známy festivalom Pohoda, Trenčianskym hradom a tým, že sa tu koná Art Film festival. V okolí je však viacero nádherných hradov ako Beckov, Tematín alebo Čachtice, neďaleko sú Čičmany či chov koní v blízkych Motešiciach.
Funguje na Slovensku destinačný marketing?
Nie, absolútne vôbec. Pre mňa sú úplne bizarné situácie, keď prídem na veľtrh cestovného ruchu do Nemecka a ako destinácie sú tam spomedzi slovenských kúpeľov známejšie Smrdáky a Číž, ale nikto nepozná Trenčianske Teplice. Samozrejme, nič proti týmto kúpeľom nemám, ale je to podľa mňa veľký paradox.
Bude hotel súčasťou nejakej hotelovej siete?
Nie. Aj to určite veľmi zavážilo v tom, že som sa rozhodol túto ponuku prijať. Dostal som príležitosť budovať úplne nový projekt s novou filozofiou a novým tímom ľudí, a to je vždy výzva. V hoteli Kamila som pôsobil dvanásť rokov. V rebríčku hodnôt by som sa nemal kam posunúť, jedine, že by som ten hotel Kamila kúpil. Vzťahy však ostali veľmi dobré.
S akou obsadenosťou počítate?
Radi by sme dosiahli obsadenosť lôžok okolo 60 percent ročne. Tu treba poznamenať, že sme veľkým hotelom, keďže sme obnovili aj podkrovie, kde sa predtým hostia neubytovávali, a počet izieb v hoteli stúpol na 80. Znovuotvorenie hotela Elizabeth znamená tiež vytvorenie takmer 70 nových pracovných pozícií v meste.
Má holding Synot na Slovensku aj nejaké ďalšie plány?
V Trenčianskych Tepliciach chystáme rekonštrukciu známeho kúpaliska Zelená žaba, okrem toho máme v tomto kúpeľnom meste ešte penzión a jednu nehnuteľnosť. Synot nevstúpil do hotelierskeho biznisu v Trenčíne náhodou, keďže majiteľ tohto holdingu Ivo Valenta dlhé roky žil v okolí Uherského Hradišťa a je s týmto regiónom silne previazaný aj svojimi filantropickými a podnikateľskými aktivitami. Synot je aj partnerom trenčianskeho futbalového klubu.
Čo by ste ešte chceli dosiahnuť v oblasti kariéry?
Ja som vždy chcel byť hotelierom. Táto práca ma maximálne baví. Nikdy som nechcel byť ani kozmonaut, ani smetiar, ani pretekár formuly 1. Odmalička bolo mojím snom stať sa hotelierom.
Mali ste nejaký vzor?
Nie, nikto z rodiny nebol hotelierom. No práve rodina mi bola a je silnou oporou. Ja som si ešte na základnej škole prečítal román Arthura Haileyho Hotel a vtedy som si povedal – to je presne to, čo by som chcel robiť. Hotel je 24-hodinový biznis, 365 dní roku, neustále dynamický a meniaci sa. Mojou víziou, samozrejme, nie je odchod do dôchodku z pozície riaditeľa v nejakom hoteli. rád by som svoje skúsenosti posúval ďalej vo forme konzultačnej či publikačnej činnosti.
A ďalej?
Je pre mňa vzrušujúce vždy úspešne rozbehnúť nejaký projekt. Potom ho niekomu odovzdať, a zase sa venovať ďalšiemu projektu, ktorý treba postaviť na nohy. A taká je aj moja vízia v rámci tohto holdingu.
Čo vás v práci najviac posúva vpred, výzva alebo úspech?
Určite je to výzva. Je pre mňa fascinujúce, keď môžem robiť na niečom, čo treba vybudovať, nanovo prestavať, alebo zmeniť. A takým najväčším zadosťučinením pre mňa je, keď si ľudia ten hotel potom spájajú s vaším menom. Som bežec na dlhé trate. V predchádzajúcom hoteli som pôsobil dvanásť rokov.
Čím by ste boli, keby ste neboli hotelierom?
Bol by som hotelierom. (Smiech.) Ale musím povedať, že ma veľmi baví aj prednášková činnosť na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde prednášam marketing služieb a cestovného ruchu.
A prečo práve hotelierstvo?
Je fascinujúce byť súčasťou hotelového ruchu. Zažívate príbehy ľudí, ktorí sú v hoteli ubytovaní, ste ich súčasťou a spolutvorcom. Je veľmi emocionálne, keď mladý muž požiada svoju partnerku v reštaurácii o ruku a vy ste pri tom, alebo keď politici rozhodujú v hoteli o dôležitých veciach a vy ste nejakým spôsobom tvorcom toho príbehu, lebo im pomáhate svojimi službami. Akoby ste boli súčasťou tvorcu nejakého nekonečného románu a v každej tej poviedke sa podieľate na jej príbehu.
Z ktorých hotelov ste si vy osobne odniesli najväčšie zážitky?
Veľmi sa mi páčilo zopár hotelov v Južnej Afrike a veľmi na mňa zapôsobil napríklad aj hotel Šangri-La v Kuala Lumpure. V Európe ma zaujali viaceré hotely v historických budovách alebo na zámkoch.
Kam by sa malo posunúť slovenské hotelierstvo, aby hotely u nás viac prosperovali?
Jediná možnosť je v odlíšení sa. Hotel, ktorý nevie ponúknuť niečo jedinečné, nemá šancu na prežitie. To vidíme aj v zahraničí. Najvyššiu obsadenosť majú v súčasnosti hotely v najluxusnejšom a najlacnejšom segmente. Budúcnosť je v odlíšení sa, v dizajnových a butikových hoteloch. Hosťom musíte ponúknuť niečo jedinečné. Aj my sme sa rozhodli ísť cestou butikového hotela, so zachovaním secesného štýlu budovy, aj preto sme sa napokon vrátili k pôvodnému názvu hotela Elizabeth. Nadväzujeme na pôvodnú vyše storočnú reštauráciu Elizabeth a kaviareň Sisi. Vraciame sa k pôvodnému Rakúsko-Uhorsku. Budeme mať rakúsko-uhorský jedálny lístok a tradičné veci, aby sme vytvorili tradičný príbeh. Máme v hoteli rímske kúpele, ako aj vlastnú Omarovu studňu, ktorú sme nanovo odkryli. A trend je v súčasnosti taký, že ľudia uprednostňujú malé butikové hotely pred veľkými sieťovými hotelmi.
Kam má Slovensko šancu dostať sa v cestovnom ruchu a hotelierstve?
Potenciál máme obrovský. Najväčším problémom je naša slabá štátna propagácia cestovného ruchu a nevýrazná a mnohokrát málo efektívna činnosť zahraničných zastúpení slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Dlhodobo sa orientujeme na český, maďarský a poľský trh, a to nie je správne. Propagáciu zvládnu aj regióny samé bez pomoci na úrovni štátu. Prečo sa neorientujeme na Rakúsko, Nemecko či Škandináviu? A už úplne zabúdame na krajiny Beneluxu. Klienti zo vzdialenejších krajín čerpajú omnoho viac služieb a minú tak väčšie množstvo peňazí. V poslednom období sa to začína zlepšovať a výsledkom toho je napríklad to, ako úžasne sa Slovensko dokázalo odprezentovať cez Slovenský dom na olympiáde v Londýne.
Vizitka
Kto je Ján Svoboda
Od polovice júla tohto roka je riaditeľom hotela Elizabeth, patriacemu spoločnosti Synot Gastro Slovakia, ktorá je súčasťou holdingu Synot českého podnikateľa Iva Valentu. Zrekonštruovaný secesný hotel Eliazabeth, bývalý hotel Tatra otvoria 6. septembra tohto roka. Vyštudoval Hotelovú akadémiu v Nitre a je absolventom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzity Svätého Cyrila a Metoda v Trnave kde dodnes pôsobí. Má vlastnú eventovú agentúru a cestovnú agentúru. Je viceprezidentom golfového klubu Elán Čierna voda a členom prezídia Slovenskej klubovej golfovej asociácie.