Nastavenie najmenšieho možného platu je zbytočné, keďže ľudia si môžu vybrať, kde a za koľko budú pracovať.
Minimálne mzdové nároky zrejme v Zákonníku práce ostanú. Napríklad účtovníčka tak bude musieť zarábať viac než upratovačka, pretože má väčšiu zodpovednosť. Má odstupňovanie minimálneho platu podľa náročnosti povolania svoj význam?
Samotný inštitút minimálnej mzdy nepovažujem za správny, pretože na Slovensku sú obrovské regionálne rozdiely. Najmenší možný plat má rozdielnu kúpnu silu vo Svidníku a povedzme v Bratislave. A jej odstupňovanie má negatívnu stránku. Napríklad dôchodca, ktorý má vysokoškolské vzdelanie, môže mať záujem aj o menej kvalifikovanú prácu. Chce robiť povedzme na vrátnici alebo za pokladnicou, aby si privyrobil. Už vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie sa však dostáva do nevýhody, pretože podľa Zákonníka práce mu prináleží násobok minimálnej mzdy a zamestnávateľ môže uprednostniť iného pracovníka.
Znamená to, že by nemalo platiť pravidlo, čím ťažšia práca, tým lepší plat?
Podľa mňa nie. Ohodnotenie zamestnanca by vôbec nemalo byť definované v zákone. Výška platu by mala závisieť len od dohody medzi firmou a pracovníkom a mal by ju určovať trh. Už dnes ľudia odmietajú pracovať za minimálnu mzdu a sťahujú sa radšej do zahraničia, aby si zarobili viac.
Napriek tomu sa na Slovensku stále nájdu aj takí ľudia, ktorí ju poberajú. Poslanci by na jej odstránenie museli najprv zrušiť aj samotný zákon o minimálnej mzde, nielen paragraf o jej odstupňovaní v Zákonníku práce. Nevznikali by potom hladové doliny?
Je to možné, nedá sa vyhovieť všetkým. Dnes je však európsky pracovný trh otvorený. Ľudia si môžu vybrať, či budú pracovať na východe, alebo vo Viedni či v Londýne. Sme súčasťou tohto veľkého trhu a výšku miezd u nás nebude určovať len nejaký zákon, ale aj možnosti zárobku v iných krajinách. A to určite vytvorí tlak aj na rast platov na Slovensku. Pokiaľ nenecháme ich vývoj na trh, vždy budú vznikať zbytočné debaty o tom, aká by mala byť minimálna mzda.
StoryEditor