Najmenej peňazí z našej štátnej kasy na jedného nového zamestnanca dosiaľ zhltla obuvnícka spoločnosť Gabor. Z výpočtov HN vychádza, že štát pri stimule jeden a pol milióna eur dal na jedného jej človeka iba niečo vyše dvetisíc eur, pričom ľudia iných firiem na Slovensku vyšli štát aj na niekoľko desaťtisíc eur. „Takéto umiestnenie nás teší,“ podotkol na margo toho konateľ Gaboru Juraj Vodička, ktorý plánuje aj tento rok prijímať nových ľudí. Najnižšie štát od roku 2002 zadotoval aj ľudí dodávateľov pre automobilky Yura Corporation, Leoni Autokabel či Mar SK. Na jedno miesto v nich vláda prispela do štyri a pol tisíca eur, čo môže predstavovať asi ročný plat ich robotníkov.
Stimuly: dôležité, no nie najhlavnejšie
„Investičné stimuly diskriminujú drvivú väčšinu etablovaných podnikateľov, ktorí na ne nemajú nárok, no musia sa na ne skladať formou platenia daní,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Mnoho firiem rovnako priznáva, že podpora zo strany štátu bola jedným z hlavných kritérií pri rozhodovaní prísť na Slovensko. „Pri takýchto rozhodnutiach je bežnou praxou zvažovať viaceré dôležité faktory, ako sú dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov, dobrý školský systém či cena práce. Štátna pomoc je jedným z týchto faktorov,“ povedala Petra Juhásová zo spoločnosti Getrag Ford, ktorá dostala jeden z najvyšších stimulov za dekádu, a to vo výške 54 miliónov eur s tým, že v priemyselnom parku Kechnec zamestnala 750 ľudí. Tí patria v prepočte na osobu k jedným z najdrahších. Celková dotácia však bola poskytnutá na nakúp majetku.
Peniaze verzus produktivita
To, že musíme poskytovať firmám stimuly, aby u nás investovali, vychádza z neslávneho stavu nášho podnikateľského prostredia. Ak sem už však chceme dotiahnuť strategického investora, „lacná“ pomoc nemusí byť vždy najlepšia.
Najväčší balík peňazí zo štátnej kasy získali hlavne automobilky a elektrotechnické firmy. Pri nich však vidieť vysokú mieru produktivity práce. Zjednodušene sa dá povedať, že najviac práce urobia v takýchto firmách stroje, na margo čoho produktivita, aj pri menšom počte ľudí, rastie.
Vhodným príkladom je žilinská automobilka Kia Motors Slovakia. K nej bola vláda za poslednú dekádu najštedrejšia. Pri troch projektoch rozširovania výroby jej odklepla dohromady viac ako 180 miliónov eur s vytvorením 3 300 nových pracovných miest. V prepočte na jedného človeka bol stimul síce obrovský, no automobilka vyšla v našich prepočtoch najlepšie z hľadiska rastu priemernej produktivity práce. Plus vytvorila obrovskú pridanú hodnotu. Pre ľudí aj štát.
Keďže závod v Žiline je jediným závodom Kie v Európe, automobilka k nám pritiahla svojich dodávateľov, ako napríklad Hysco, Mobis, Dong Hee či Metal Industry, ktoré spolu vytvorili tisíce miest.
Podobne je to aj v prípade elektrotechnickej spoločnosti Foxconn v Nitre (bývalé Sony Slovakia – pozn. red.), gumárenského Continentalu či trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën.
Silnejšia podpora východu
Najviac štátnych stimulov poskytla naša vláda v rokoch 2006 a 2007. Do tohto obdobia ich najviac smerovalo do oblastí s nižšou mierou nezamestnanosti, teda do krajov na západe Slovenska. Súčasná vláda si toto zaumienila zmeniť a investorov chce pritiahnuť hlavne na východ krajiny. „Na Slovensku je veľmi nízka úroveň diaľničnej siete, ktorá nevedie do najmenej vyspelých krajov. Potom ani stimuly nedonútia investorov v týchto oblastiach investovať,“ prízvukuje analytička Next Finance Markéta Šichtařová.
Novela zákona o investičných stimuloch z dielne rezortu hospodárstva má výšku pomoci rozdeliť regionálne, teda čím vyššia nezamestnanosť v kraji, kde by mal investor ísť, tým vyššia pomoc od štátu. Rezort chce rozlúsknuť aj problém ciest. Ak investor prejaví záujem, príslušné mesto môže vládu požiadať o pomoc pri vybudovaní ciest.