Slovákom sa stále oplatí cestovať do zahraničia, aj ak chcú len naplniť nádrž a neplánujú ísť na iné nákupy. Ceny benzínu a nafty sú totiž u našich susedov z V4 až na jednu výnimku všetky nižšie. Najlacnejšie palivá majú už dlhodobo Poliaci, pri natankovaní plnej nádrže ušetríte u nich minimálne 6 eur. Hlavnými dôvodmi vyšších slovenských cien sú kurzové výkyvy a rozdiely v tom, koľko na jednom predanom litri zarobí štát a obchodník.
Ušetríte najmä pri benzíne
V susedných krajinách sa oplatí načerpať najmä benzín. Na Slovensku je totiž jeden liter drahší o 9 až 19 centov. Ak natankujete do nádrže 50 litrov, v Česku a v Maďarsku môžete ušetriť takmer 4 a pol eura. V Poľsku dokonca viac ako 9 eur.
Pri nafte sú už rozdiely nižšie. Ceny u našich severných susedov sú síce stále výrazne nižšie ako u nás a pri plnej nádrži môžeme ušetriť až 6 eur, pri pohľade na ceny palív v ďalších krajinách sú tie poľské stále mimo stredoeurópskej reality. V Česku je nafta len mierne lacnejšia ako na Slovensku, v Maďarsku je dokonca drahšia. „Nakupovať pohonné látky v zahraničí je populárne, pretože ich cena sa dá veľmi ľahko porovnať. Kvalita je väčšinou rovnaká a nákup, transport a skladovanie sú v porovnaní napríklad s mäsom alebo ovocím pohodlné,“ myslí si Radim Dohnal, analytik Saxo Bank.
Desiatky kilometrov za hranice
S cenovými rozdielmi súvisí aj počet kilometrov, ktoré sa za lacnejším pohonnými látkami oplatí prejsť. Do Poľska je to pri oboch palivách 46 kilometrov. Za benzínom sa oplatí do Česka a Maďarska ísť do 20 kilometrov, pri českej nafte je to už len 8 kilometrov. V Maďarsku naftu nekupujte vôbec, prerobíte. Na prvý pohľad nejde o veľké vzdialenosti, možnosť ušetriť je však veľká. „Pomerne značná časť slovenských vodičov má zahraničné čerpacie stanice v rozumnom dosahu od svojho bydliska,“ dodáva Jan Lener, analytik Broker Consulting. Prvé pumpy za hranicami by ste však mali vynechať. Pri našom prieskume sme totiž zistili, že ich ceny sú viac prispôsobené tým slovenským. Rozdiel medzi prvou a druhou pumpou býva aj niekoľko centov a za výhodnejšími nákupmi tak musíte cestovať hlbšie do vnútrozemia.
Lacnejší vďaka kurzom a nižším ziskom
V krátkodobom horizonte sa ceny palív určujú viac podľa aktuálnej situácie na maloobchodnom trhu a vývoja menových kurzov. A práve tie hýbu dnes cenami benzínu a nafty. Koruna, zlotý a forint sa oproti spoločnej európskej mene v posledných mesiacoch oslabili o tri až desať percent. „Výkyvy kurzov spôsobuje vplyv krízy v Európe. Sú zrkadlom vývoja na finančných trhoch a majú krátkodobý charakter,“ vraví Pavol Kárász zo Slovenskej akadémie vied.
Za vyššími slovenskými cenami je však aj spôsob, ako si príjem z jedného litra benzínu rozdelí štát s obchodníkom. Do slovenskej štátnej pokladnice smeruje o 8 a pol centu viac ako do českej. V porovnaní s maďarskou je to 14 centov, s poľskou dokonca 21 centov za jeden liter.
V niektorých prípadoch závisí aj od prístupu obchodníka. Nedávno sme to mohli vidieť najmä v Česku. „Predajcovia výrazne znížili svoje marže, vďaka čomu klesla aj cena. Dnes sa pomaly vracajú na predchádzajúce úrovne,“ tvrdí Petr Čermák, analytik spoločnosti Colosseum. Matematika je jednoduchá – nie je dôležité predať jeden liter so ziskom jeden cent, ale skôr sto litrov so ziskom štvrť centa.
Rozdiely sa môžu zväčšiť
To, ako sa bude vyvíjať cena ropy a výrobkov z nej, je dnes ťažko predpovedateľné. Vplývajú na ňu totiž dva protichodné faktory. Ekonomická situácia vo svete nie je priaznivá, dopyt po rope je nižší, čo ťahá jej cenu dole. Zdvíha ju však situácia v Iráne. USA, EÚ a Japonsko sa chystajú uvaliť embargo na dovoz ropy z tejto krajiny za jadrový program. Teherán ako odvetu pripravuje blokádu Hormuzského prielivu, cez ktorý smerujú všetky ropné tankery z Perzského zálivu. Budúci týždeň budú krajiny rokovať o riešení. Uvalenie sankcií by mohlo cenu ropy zvýšiť skokovo.
Ak by sa situácia upokojila, ropa by mohla vďaka už spomínanému slabému dopytu, naopak, zlacnieť. „Dlhodobo všetko závisí najmä od obnovenia hospodárskeho rastu a vyriešenia dlhovej krízy,“ myslí si Lener. Ak by však najmä európske štáty nedokázali svoje dlhy skrotiť, nákupy v zahraničí by mali byť ešte výhodnejšie. „Prehĺbenie krízy by podľa očakávaní viedlo k väčšiemu oslabenie koruny, zlotého a forintu. Palivá by v okolitých krajinách boli tak ešte lacnejšie,“ dodáva Dohnal.