Keď sa ukázalo, že CDO cenné papiere na americké hypotéky sa stali obrovským a neregulovaným problémom, finančný svet sa mal podľa predstáv politikov zmeniť. Banky, ktoré spravujú vklady bežných ľudí, mali podliehať prísnejšej regulácií, aby sa niečo podobné už nezopakovalo. Keď americká banka JP Morgan Chase ohlasovala stratu dvoch miliárd dolárov kvôli operáciám na finančnom trhu, začalo sa hovoriť o tom, ako regulácia finančných trhov znova zlyhala. Po tom, ako sa prevalil škandál s manipuláciou okolo bankovej sadzby LIBOR a špekulácie, že manipulovať sa dajú aj referenčné ceny ropy, sa táto debata ešte zintenzívňuje. A strata spomínanej JP Morgan sa medzičasom šplhá k siedmim miliardám dolárov.
Vždy je niečo nové
Hlavným problémom je, že politici aj regulátori sa snažia regulovať finančný systém, ktorý sa rýchlo vyvíja a globalizuje. Len čo regulátori dostanú novú oblasť pod kontrolu, začnú sa automaticky vytvárať nové finančné nástroje. V minulosti sa poukazovalo predovšetkým na problematiku CDO, no a v tomto segmente už bola regulácia zosilnená. "Stále je však veľké množstvo mimoburzových, takzvaných OTC derivátov, ktoré by sa mali viac strážiť," myslí si analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop. "Na kapitálovom trhu stále existuje možnosť neprehľadného a rizikového investovania do finančných nástrojov," dodáva riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.
Viac sa obchoduje
Druhou komplikáciou pri regulovaní je fakt, že v posledných dvadsiatich rokoch prudko rastie objem obchodov na trhoch. A netýka sa to iba akcií alebo cenných papierov. Obrat najväčšieho svetového obchodníka s ropou, spoločnosti Vitol, v minulom roku vzrástol o 50 percent na 300 miliárd dolárov. Ide pritom o firmu, ktorá ropu neťaží, ani z nej nič nevyrába. Iba obcoduje -- kupuje a predáva.
Trochu pomalšie sa to vyvíja pri finančných derivátoch, ktoré zažili svoj najväčší boom tesne pred krízou. V prvej polovici roku 2007 vzrástol trh finančných derivátov o 30 percent na 370 biliónov dolárov. Po ukončení krízy už rastie pomalším tempom a v druhej polovici minulého roka prekonal hranicu 700 biliónov. Také objemy peňazí už dokážu výrazným spôsobom deformovať ekonomickú situáciu nielen v jednotlivých štátoch, ale aj v celých regiónoch. Čím viac peňazí je na finančných trhoch, tým naliehavejšia, ale aj nesplniteľnejšia bude snaha politikov dostať tento sektor ekonomiky pod kontrolu, čo sa im však nebude dariť. "Fyzicky ide o ťažkú úlohu vzhľadom na zložitosť a komplexnosť finančných nástrojov a bilancií regulovaných subjektov," hovorí Radoslav Kasík, analytik spoločnosti Across Wealth Management.
"Myslím si, že je potrebné hľadať skutočné príčiny súčasných problémov a nie plátať chyby súčasného monetárneho systému reguláciami, ktorými sa docieli len to, že sa nadmerná likvidita presúva do menej regulovaných sektorov, resp. sa urýchľujú finančné inovácie na jej obídenie," hovorí analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros.
Aj regulácia robí problémy
Práve obchádzanie regulácie veľakrát spôsobuje problémy, ktoré sa končia ako bubliny. Banky sa pred americkou hypotekárnou krízou zameriavali na CDO kontrakty aj preto, že vďaka nim sa im podarilo splniť niektoré kritériá kapitálovej primeranosti, ktoré od nich vyžadovali národní regulátori. Výsledkom bolo, že sa málo regulované finančné nástroje rozšírili do celého sveta a neostali iba v bankách.
Podobné problémy spôsobuje aj banková regulácia v Európe. Na základe nových pravidiel Basel III bude pre banky oveľa lacnejšie a jednoduchšie investovať do štátnych cenných papierov, ako financovať firemný alebo súkromný sektor. V tomto prípade nejde o kvalitu regulácie, ale skôr o jej zmysel. Keďže nastavenie systému určujú politici, často sa nezameriavajú len na to, aby regulácia fungovala dobre, ale zároveň sa ňou snažia napĺňať aj svoje ciele. V tomto konkrétnom prípade ide o jednoduchšie financovanie štátnych dlhov. Výsledkom takýchto zásahov potom nie je zdravá regulácia finančných trhov, ktorej cieľom je stabilita systému, ale pokrivený trh.
StoryEditor