Keď sa snažila Európska únia zaviesť daň z finančných transakcií, najviac protestoval Londýn. Rovnako je to vždy, keď sa sprísňuje regulácia finančného sektora na starom kontinente. Briti si totiž veľmi dobre uvedomujú, že ich finančné centrum City je iba kopec kancelárií, ktoré jeden nepodarený zákon dokáže pomerne rýchlo vyprázdniť. Kým sa nebude dať regulácia obísť jednoduchým presťahovaním firmy do iného štátu, je dnes prakticky zbytočná.
ECB to skúsi
"Vo svete sú snahy o jednotnú reguláciu, no stále existujú lokality, ktoré sa im budú vyhýbať, pretože z toho žijú," hovorí Radoslav Kasík, analytik spoločnosti Across Wealth Management. Práve to podkopáva aj snahy o zavedenie prísnejšej regulácie vo väčšine vyspelých štátov. Tie to majú okrem iného komplikované aj kvôli rozdielnemu právnemu aj historickému vývoju na lokálnych trhoch.
O tom, ako pomaly sa takéto pravidlá zavádzajú, hovorí postup, akým prichádza do života banková norma Basel III. Pripravuje sa už niekoľko rokov a zavedenie všetkých jej častí potrvá viac ako desať rokov od jej spustenia. Takýto pomalý postup nemá šancu reagovať na vývoj na finančných trhoch, ktorý je schopný niekoľkokrát ročne vygenerovať úplne nové obchodné schémy.
Aj preto je napríklad súčasťou bankovej únie aj diskusia o väčšej úlohe Európskej centrálnej banky ako nadnárodného európskeho superregulátora, ktorý by mohol pružnejšie reagovať na zmeny na trhoch.
Prišiel rad na veľkých
Riešením by mohol byť presun regulácie z národnej na nadnárodnú úroveň. Ideálne by bolo, ak by to na seba zobrali Svetová obchodná organizácia alebo Medzinárodný menový fond. No ani jedna z týchto inštitúcií dnes nie je schopná efektívne vynútiť si dodržiavanie nových pravidiel. Tie by navyše aj tak v súčasnej právnej úprave museli schvaľovať jednotlivé národné vlády, čo by celý postup skomplikovalo. "Aj tieto veľké medzinárodné inštitúcie nemusia stihnúť zaznamenať všetky trendy na finančných trhoch, ktoré treba regulovať," hovorí analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop.
Ďalšou výhodou medzinárodných regulačných orgánov by bola ich nestrannosť. "Zároveň by sa mohlo predísť zanedbaniu povinností, manipulácií s dátami či prehliadaniu chýb zo strachu pred pošpinením povesti a zhoršením podmienok na medzinárodných finančných trhoch," dodáva riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.