Voda a vietor boli vášňou Petra Štecka, majiteľa Medusa Group, už od detstva. V 6 rokoch začal s jachtingom a nechýbalo veľa, aby v roku 1996 reprezentoval Slovensko na olympijskej regate v Atlante. Potom si dal na pár rokov od vodných športov prestávku, aby pred približne desiatimi rokmi objavil svoju novú vášeň, windsurfing.
Hneď na začiatku klamal
K windsurfingu sa podľa jeho slov dostal romantickým spôsobom. S vtedy budúcou manželkou sa vracali z pracovnej cesty v Taliansku, keď sa zastavili v Dolomitoch pri jazere Lago di Garda. "Na tom jazere sa intenzívne surfuje. Ako som tak sedel na pláži, pochopil som, že voda a vietor mi veľmi chýbajú. So snúbenicou sme sa hneď dohodli, že na windsurfing sa dáme spoločne," približuje Štecko.
Nechceli sa však učiť sami, rozhodli sa absolvovať kurz. Na ten si však našli veľmi nezvyčajný dátum. "Prvý kurz sme absolvovali na druhý rok na našej svadobnej ceste. Dva septembrové týždne sme strávili v 14-stupňovej vode v daždi. Manželka navyše dostala väčší neoprén, takže jej 14 dní cvakali zuby od zimy. Bola to veľmi nezvyčajná svadobná cesta," dodáva už so smiechom. Štecko na svojom prvom kurze hneď aj zaklamal. Síce na doske nikdy dovtedy nestál, prihlásil sa medzi pokročilých. Začiatočníci sa totiž učili základné veci o vetre a to on, ako dlhoročný súťažný jachtár, ktorý absolvoval desiatky regát a v strednej Európe patril medzi úzku špičku, všetko ovládal. Keď však inštruktor jeho skupine vyhlásil, že sa stretnú pri bójke, ktorá bola od brehu vzdialená asi 500 metrov, nebolo mu všetko jedno. "Mal som menšie problémy, ale podarilo sa mi to. Vďaka skúsenostiam z jachtingu som sa zlepšoval rýchlejšie ako ostatní. S vetrom som bol zžitý, potreboval som sa len naučiť techniku," vysvetľuje Štecko. Zároveň som bol veľmi rád, že prvá, najmä studená, skúsenosť s windsurfingom manželku neodradila. Spoločnými silami sa postupne zlepšovali, aby neskôr mohli vyraziť aj na náročnejšie miesta, najmä na otvorené more alebo oceán.
V zime za slnkom, ale najmä za vetrom
Šteckovci za windsurfingom veľa cestujú. Na Slovensku podľa nich nie sú naň vhodné plochy. "Máme tu krásne miesta, len ten vietor nie je istý a obzvlášť v lete. A nám sa nechce trápiť a čakať, či zafúka," vysvetľuje Štecko.
Pri vetre musia ísť na istotu, chodia preto najmä na miesta, kde je potrebný vietor viac ako pravdepodobný. Preto väčšinou vyrážajú mimo Európy. "V lete sa nám zo Slovenska nechce odchádzať, takže najviac cestujeme v zime, konkrétne na Kanárske ostrovy alebo do Južnej Afriky. Posledných päť zím sme strávili mimo Slovenska, naposledy viac ako tri mesiace v spomínanej Južnej Afrike," vraví Štecko. Pre majiteľa úspešnej firmy je to viac ako dlhý čas, preto si prácu berie so sebou, na takýchto "dovolenkách" si zriadi aj svoj office. "Vždy je niečo za niečo, nie je to ideálne. Snažím sa nájsť kompromis medzi potenciálnymi stratami, tým, že nie som priamo vo firme a časom s rodinou. Veľa ľudí sa ma pýta, ako si to môžem dovoliť. Ja si to pritom nemôžem dovoliť, ale chcem si to dovoliť. Čas s rodinou je pre mňa veľmi dôležitý," dodáva. Takéto pobyty mu však pomáhajú aj v biznise. Podľa jeho slov zistil, že po takom mesiaci sa organizmus prispôsobí zmene, "prenastaví sa", oddýchne si a začne inak premýšľať. Vďaka tomu vidí mnoho vecí inak, z nadhľadu a ľahšie hľadá aj inšpiráciu.
Salto je snom
Windsurfing má v zásade dva hlavné prúdy. Freestyle, to sú prvky ako skoky, saltá a podobne. V rámci toho je ešte rozdiel medzi trikmi na rovnej vodne a trikmi na veľkých vlnách. Druhým prúdom je tzv. race -- sú to preteky po vytýčenej trati na rýchlosť, podobne ako pri pretekárskych plachetniciach.
Peter Štecko sa podľa vlastných slov motá niekde uprostred, z každého sa snaží naučiť niečo. "Dostať sa na šíre more cez vlny je veľmi ťažké, zo začiatku si to vyžaduje týždne tréningu. Pre mňa bolo najťažšie zvládnuť jazdu na veľkých vlnách. Windsurferi sa po nich snažia jazdiť ako surferi. Zvládol som zatiaľ približne 5-metrovú vlnu, a to už mi nebolo všetko jedno. Vietor vtedy dosahoval rýchlosť 23 metrov za sekundu, a to už bol masaker," vraví Štecko.
Občas sa mu podarí stretnúť aj plavcov zo živočíšnej ríše, napríklad delfíny, tulene, ale aj tučniaky. Na jedno stretnutie však asi nikdy nezabudne. "Keď som prvýkrát prišiel do Kapského Mesta, úplne v prvý deň, úplne prvýkrát, keď som išiel na vodu, tak niečo čierne vedľa mňa plávalo a bolo to dosť veľké. Hneď som si povedal, že ako môžem mať takú smolu, že po piatich minútach stretnem žraloka. Už som rozmýšľal, čo budem robiť. V tom sa však vynorila hlava a bol to, našťastie, tuleň," vraví už pokojne Štecko. Vážnejšie úrazy sa mu na doske doteraz vyhýbali, z menších pádov je však dosť dobitý. Pri väčších vlnách si dáva helmu, aby náhodou pri náraze nestratil vedomie a neutopil sa. Najväčšie riziko podľa neho hrozí aj tak z precenenia vlastných síl.
Medzi jeho najobľúbenejšie destinácie patrí Rodos, Alacati v Turecku, samozrejme, Afrika a Kanárske ostrovy a často chodí aj na Lago di Garda. Plánuje zajazdiť si aj na Havaji alebo v Brazílii a lákajú ho aj opustené ostrovy v Pacifiku. Jeho najväčším snom je však niečo iné. "Chcem skočiť salto na veľkej vlne, či už dopredu alebo dozadu. Dúfam, že ak sa mi to podarí, tak ma pri tom niekto aj odfotí. Nádherne to vyzerá, keď to niekto vie. Veľmi škaredo, keď to nevie. Raz som to aj skúšal, ale dosť tvrdo som dopadol," vraví s úsmevom Peter Štecko.
Dotazník
Ako ste sa dostali tam, kde ste dnes?
Vďaka šťastiu, extrémnej a obetavej podpore mojej rodiny. Vďaka tvrdej práci, vrodeným vlastnostiam, ktoré ma zároveň ženú k šialenstvu.
Čo vás robí úspešným?
Spôsob, ako vnímam to, čo robím. To, že ten spôsob je odlišný od toho, ako sa to štandardne robí. Moje osobné nasadenie a obety, ktoré tomu prinášam.
Koľko hodín denne trávite v priemere v práci?
Zhruba 10 hodín denne. Občas pracujem aj cez víkend, ale snažím sa to minimalizovať.
Čo je pre vás v práci najväčšou výzvou?
Pre mňa je všeobecne najväčšou výzvou snaha o perfekcionizmus. Zlepšovať veci a robiť ich dobre. Robiť veci ešte lepšie ako ich robíme dnes.
Čo máte na svoj práci najradšej?
Budovanie nového. New biznis, rozvoj nových prevádzok a prinášanie nových ideí, smerovanie firmy na nové trhy.
Čo máte v práci najmenej rád?
Rutinu, rutinnú prácu, spravovanie toho, čo existuje.
Kto je Peter Štecko
Peter Štecko (37) vyštudoval podnikový manažment na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Podnikať začal v osemnástich. V roku 1993 založil firmu ZOE a od roku 1995 prevádzkoval rovnomennú sieť obchodov s módou. Príchodom globálnej konkurencie a presunom výroby do Ázie sa rozhodol zmeniť oblasť podnikania. V roku 2003 otvoril svoju prvú reštauráciu v centre Bratislavy s názvom MEDUSA. Dnes má skupina MEDUSA Group 18 prevádzok, vyše 400 zamestnancov a je najväčšou slovenskou gastroskupinou. Peter Štecko je jej jediným majiteľom. Je ženatý a má tri deti.