Nemecko sa vlani rozhodlo upustiť od elektriny vyrábanej v jadrových elektrárňach. Slovensko zastáva opačný názor a chce dostavať ďalšie dva bloky. Budeme si môcť dovoliť ísť proti prúdu?
Ako ovplyvňuje situáciu u nás prudké zlacňovanie plynu v USA z posledných rokov?
Pre niekoho to bude možno prekvapivé, ale takmer vôbec. Americká eufória, ktorú priniesol boom ťažby zemného plynu z bridlíc, ovplyvnila ceny plynu v zámorí, ale iba minimálne v Európe. Európa je zo 60 percent závislá od dovozu plynu, v ktorom je jednou tretinou zastúpený plyn z Ruska. A s veľkou pravdepodobnosťou to tak aj zostane, možno sa iba budú meniť proporcie medzi importérmi. Vďaka nárastu ťažby plynu v USA sa čoraz viac hovorí o možnosti exportu z Ameriky do Európy. S tým sa však nedá počítať skôr ako v priebehu roku 2014, a aj tak je to otázne, pretože väčšia z toho, čo sa v USA vyťaží, sa tam aj spotrebuje.
Nemci dnes vyrábajú 20 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov a toto číslo má rokmi narastať. Čo to bude znamenať pre ceny elektriny v Európe a na Slovensku?
Pravdepodobne to môže znamenať pokračujúci tlak na trhové ceny elektriny na európskych burzách, čo zároveň môže negatívne ovplyvňovať investície do klasických a jadrových energetických zariadení, keďže ich návratnosť bude v dôsledku nižších cien elektriny dlhšia a celý projekt sa bude javiť ako nerentabilný. Tento „systém“ sa tak môže ďalej zakrivovať, čo môže priniesť dosť veľké problémy, pokiaľ klasické výrobné zdroje naraz akoby zostarnú. Bude pokračovať tlak na rozširovanie a podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v ďalších európskych krajinách mimo Nemecka. Nie je to nezmysel, ak nedôjde k tomu, že sa začnú bezhlavo nasadzovať obnoviteľné zdroje kdekoľvek a za akúkoľvek cenu.
Už v 90. rokoch sa Nemecko stalo akousi solárnou veľmocou, napriek tomu tam už viacero spoločností zaoberajúcich sa solárnou energiou skrachovalo. Čo je dôvodom, že sa situácia zmenila?
Príčinou sú zrejme predimenzované kapacity na výrobu fotovoltických panelov. Keď sa teraz boom fotovoltiky vyčerpal, firmy strácajú zákazky a upadajú. Niektoré z nich sa to snažia riešiť napríklad prechodom od výroby k ponuke vybudovania fotovoltických elektrární. No i tak môže prežiť len zopár firiem.
Postoj Nemecka je proti jadrovým elektrárňam, Slovensko je v tomto smere opak. Ako nám pomôže dostavanie jadrových elektrární v Mochovciach k energetickej sebestačnosti?
Ak vychádzam z toho, že napríklad za prvý polrok tohto roka iba z Česka išlo na Slovensko 4,2 TWh elektriny a za celý rok by to odhadom mohlo byť 8,5 až 9 TWh, potom by dostavba v Mochovciach napríklad s 1 000 MW nového výkonu mohla zaistiť približne 6 až 7 TWh ročne (odvodené zo skúseností z českého Temelína). To by vám mohlo pomôcť k sebestačnosti. Ale nemám presné údaje o plánoch Mochoviec.
Bude si môcť Slovensko dovoliť ísť proti energetickému trendu v Európe? Teda, ak by sa na stranu Nemecka pridali i ďalšie štáty...
Túto dilemu rieši aj Česko v prípade dostavby Temelína. V každom prípade by mali obe krajiny hrať aktívnu úlohu a obhajovať svoje stanoviská.
Podľa viacerých názorov dnes už nie je investícia do energetických akcií stávka na istotu. Čo si myslíte?
To teda nie je. Otázniky v súvislosti s ďalšou stratégiou a reguláciou energetického sektora v Európe prinášajú riziká. To však neznamená, že by nebolo možné aj energetike hľadať investičné príležitosti. Stále platí, že energetické firmy môžu byť dobrými platcami dividend. V takom prípade je nutné sledovať najmä zadlženosť, budúce hotovostné toky a investičné plány danej spoločnosti, čo sú faktory, ktoré môžu naznačiť priestor pre budúce dividendy. Za pozornosť stoja aj samotné nemecké energetické spoločnosti, pretože pri odchode od výroby z jadra si môžu vydobyť aj nejaké výhody, kompenzácie.
Čo bude najviac ovplyvňovať ceny elektriny a plynu na budúci rok?
V prípade elektriny, viac ako stav a vývoj ekonomiky v roku 2013 to budú zásahy do ekonomického prostredia, teda regulácia energetického trhu. A dá sa povedať, že to platí pre celú Európu, možno s malými odlišnosťami v jednotlivých krajinách.
Budú to najmä faktory ako rastúce náklady na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Tie sa viažu už k existujúcim zdrojom a s nimi spojenými záväzkami finančnej podpory. Z určitej časti však aj k tým budúcim zdrojom. Síce sa nehovorí o veľkej podpore slnečných elektrární, ale podpory sa dočká aj výroba elektriny z biomasy. To samo osebe nemusí byť zlé, ale navodzuje to obavu zo vzniku bubliny v tomto segmente, ako to bolo pri fotovoltických elektrárňach.
A čo emisné povolenky?
Tie budú mať tiež veľký vplyv. Vývoj ich cien ovplyvňuje väčšinou okamžitú cenu elektriny na trhoch, do cien koncových zákazníkov sa v danom roku premieta iba okrajovo a s oneskorením.
Ako to bude s plynom?
Jeho ceny budú ovplyvňovať viacero faktorov. Napríklad stále vysoký dopyt po ňom v Európe, tá sa totiž čoraz viac orientuje na plyn ako na energetické médium. Dôvodom budú aj rastúce ceny ropy.
Čo by sa muselo stať, aby sa tieto trendy nepotvrdili?
Ak mám povedať pravdu, tak si v tomto momente neviem predstaviť, že by sa situácia mohla radikálne zmeniť. Znamenalo by to urobiť veľký názorový posun, najmä v otázkach regulácie, zdanenia, prideľovania povolení.