Americký realitný trh sa prepadá a aj banky, ktoré neposkytovali hypotéky, zisťujú, že vinou sofistikovaných finančných nástrojov, ktoré v posledných rokoch nakúpili, majú problém. Finančným svetom sa tak začína šíriť panika a banky prestávajú veriť nielen svojim klientom, ale aj sebe navzájom.
Obrovské straty
Na jeseň 2007 začali veľké banky nahlas priznávať problémy. Ikony amerického bankového trhu, Marrill Lynch aj Citigroup, ohlasujú štvor-, respektíve päťmiliardovú stratu spôsobenú toxickými aktívami. Problémy finančného sveta už citeľne cítiť aj v Európe a pred britskou bankou Northen Rock sa objavujú zástupy ľudí, ktorí sa boja o svoje peniaze. Kým v Európe už zasahujú vlády, v Amerike sa zatiaľ banky pretĺkajú samy. Nie však bez následkov. Banku Bear Stearns, jednu z ikon amerického finančného trhu, kupuje JPMorgan Chase. V marci 2008 tak JPMorgan zaplatí za jednu akciu tejto banky dva doláre, pričom ešte v januári 2007 by ju tá istá akcia stála až 172 dolárov.
Všetko vyvrcholilo 14. septembra 2008, keď požiadala o ochranu pred veriteľmi jedna z najznámejších investičných bánk na Wall Street, Lehman Brothers. Aj keď existovali úvahy o tom, že by ju prevzala niektorá z konkurenčných bánk, nakoniec k tomu nedošlo a predali sa iba niektoré jej časti. Za sebou zanechala pohľadávky v celkovej výške presahujúcej 450 miliárd dolárov.
Nikomu never
Pre finančné trhy to bol šok. Lehmani boli totiž vnímaní ako typická banka, ktorá je príliš veľká na to, aby ju vláda nechala skrachovať. Banky sa vydesili, že naozaj môže prísť rad na každého, a úplne zastavili úverové linky. A nielen pre firmy a domácnosti, ale aj medzi sebou. To bola pre bankový sektor katastrofa. Veľa bánk bolo totiž závislých od refinancovania cez medzibankový trh. To dohnalo do problémov aj banky, ktoré sa dovtedy problémom úspešne vyhýbali bez ohľadu na to, či boli v Spojených štátoch alebo v Európe.
V tomto momente to vlády prestávali zvládať a začal sa masívne zachraňovať finančný sektor.
Američania predstavili záchranný program zvaný TARP, ktorého objem nafúkli až na 700 miliárd dolárov a európske vlády schvaľujú úvery pre banky ako na bežiacom páse.
Ako sa problémy prelievajú aj do reálnej ekonomiky, rozširuje americká vláda postupne záber TARP-u aj na firmy, a tak sú z tohto fondu postupne zachraňované aj veľké americké automobilky, napríklad General Motors.
Niekde v tomto momente sa začína masívna kolektivizácia dlhov. Vlády na seba totiž začínajú v mene zachovania stability vo veľkom preberať toxické aktíva.