Elektrotechnický priemysel je jedným z najväčších priemyselných odvetví na svete. Jeho výrobky zahŕňajú širokú škálu od jednoduchého spotrebiteľského tovaru až po vysoko sofistikované priemyselné turbíny, elektrické siete a elektrárne.
V Európskej únii toto priemyselné odvetvie zahŕňa približne 200-tisíc podnikov, väčšinou malých a stredných, zamestnávajúcich okolo 2,8 milióna osôb. V roku 2008 sa hodnota celkovej výroby odvetvia pohybovala na úrovni 411 miliárd eur. Na základe týchto údajov je podiel elektrotechnického priemyslu na zamestnanosti priemyselnej výroby Európskej únie na úrovni 6 percent a na produkcii 9 percent.
Európska únia sa na svetovej výrobe elektrotechnického priemyslu podieľa 21 percentami, čo je hneď za Čínou (30 percent) druhá priečka v rebríčku producentov.
V hodnote produkcie za Európskou úniou nasledujú USA a Japonsko (zhodne po 19 percent celosvetovej produkcie elektrotechniky). I z hľadiska tvorby pridanej hodnoty je elektrotechnický priemysel Európskej únie na druhom mieste na svete, hneď za USA, pred Japonskom a Čínou.
Výrobky elektrotechnického priemyslu Európskej únie majú na svetových trhoch dobrú povesť najmä pokiaľ ide o kvalitu a spoľahlivosť. Rozhodujúca konkurencia sa však doťahuje na úroveň európskej produkcie. Na druhej strane sa však Európskej únii nedarí znížiť náskok, ktorý pred ňou majú USA.
Elektrotechnický priemysel v Európskej únii má veľký rastový potenciál. Na druhej strane, je však spolu so strojárskym priemyslom tým odvetvím, ktoré najviac postihli dosahy globálnej hospodárskej krízy. Tá sa prejavila značnými poklesmi produkcie, tržieb, zamestnanosti a ďalších ukazovateľov odvetvia.
Prekvapivo vysoký rast
Na začiatku transformačného obdobia bol elektrotechnický priemysel na Slovensku považovaný za odvetvie bez perspektívy ďalšieho rozvoja na našom území. Odvetvie totiž za svetovými trendmi výrazne zaostávalo a predpokladalo sa, že ich nemá šancu dobehnúť. Po roku 2000 však toto odvetvie zaznamenalo na Slovensku mimoriadne vysoký rast. Elektrotechnický priemysel rástol dokonca najrýchlejšie spomedzi všetkých odvetví priemyselnej výroby.
V období rokov 2000 -- 2008 vzrástla napríklad produkcia tržieb odvetvia 6,2-násobne a počet zamestnaných sa zvýšil o 65 percent, v absolútnom vyjadrení o 28,5 tisíca osôb. Za dynamikou rozvoja odvetvia je masívny príchod zahraničných investorov, nadväzne na komparatívne výhody slovenskej ekonomiky a špecificky i tohto odvetvia.
V súčasnosti patrí elektrotechnický priemysel na Slovensku k odvetviam s najväčšou dominanciou zahraničného kapitálu. Zahraniční vlastníci sa podieľajú viac ako tromi štvrtinami na základnom imaní podnikov s 20 a viac zamestnancami. Hnacím motorom rozvoja elektrotechnického priemyslu sa stal predovšetkým automobilový priemysel. Jeho rozvoj dynamizoval požiadavky na elektrotechnické zariadenia a tým vytváral impulzy pre rozvoj elektrotechnického priemyslu.
Nadpriemer únie
V súčasnosti má elektrotechnický priemysel významné a nezastupiteľné miesto v štruktúre priemyselnej výroby, priemyslu a celej ekonomiky Slovenska. Slovenská republika patrí k tým krajinám Európskej únie, v ktorých pozícia elektrotechnického priemyslu na základných ukazovateľoch priemyselnej výroby vysoko prekračuje priemer únie.
Elektrotechnický priemysel je po strojárskom priemysle druhým najväčším odvetvím slovenskej priemyselnej výroby (tak z pohľadu produkcie tržieb, ako aj zamestnanosti). V roku 2010 sa elektrotechnický priemysel podieľal na produkcii tržieb priemyselnej výroby 18 percentami a na zamestnanosti 13 percentami.
Elektrotechnický priemysel má významný podiel i na produkcii a zamestnanosti v priemysle. V roku 2010 tvoril 14 percent produkcie priemyslu a jeho podiel na zamestnanosti v priemysle bol na úrovni 10 percent.
Vplyv krízy
Dôsledkom hospodárskej krízy zaznamenala slovenská elektrotechnická výroba značné poklesy produkcie tržieb a zamestnanosti.
V roku 2009 poklesli tržby v porovnaní s rokom 2008 medziročne o 9,4 percenta, zamestnanosť až o 39,6 percenta.
Prepad produkcie v krízovom období nie je v elektrotechnickom priemysle až tak dramatický ako napr. v strojárstve. Kríza však postihla zamestnanosť v elektrotechnickom priemysle oveľa intenzívnejšie.
Rok 2010 bol už oživením produkcie odvetvia. Produkcia tržieb medziročne vzrástla o 7,6 percenta, napriek tomu však dosiahla iba 97,4 percenta jej úrovne z roka 2008. Pokles zamestnanosti však pokračoval i naďalej. V porovnaní rokov 2010/2008 poklesol o takmer 30-tisíc osôb. V roku 2010 dosiahla zamestnanosť v odvetví iba 58,6 percenta jej úrovne z roku 2008.
Produkcia
Produkcia elektrotechnického priemyslu pozostáva zo širokého spektra výrob. Zahŕňa na jednej strane pracovne náročné výroby charakteristické nízkou pridanou hodnotou a na druhej strane i vysoko produktívne automatizované výroby.
Elektrotechnický priemysel má významné postavenie v štruktúre priemyselnej výroby Slovenska. V roku 2010 bol podiel elektrotechnického priemyslu na základných ukazovateľoch priemyselnej výroby Slovenska nasledujúci:
-- produkcia tržieb 18 % -- pozícia odvetvia sa pritom výrazne spevnila (v roku 2008 16,9 %)
-- produkcia pridanej hodnoty 13,5 % (mierny pokles podielu, v roku 2008 na úrovni 13,6 %)
-- zamestnanosť 13,2 %, v porovnaní s rokom 2008 sa pozícia odvetvia na zamestnanosti v priemyselnej výrobe výrazne oslabila (v roku 2008 bol podiel až 18,4 %).
Porovnanie
Slovenský elektrotechnický priemysel dosahuje v porovnaní s priemyselnou výrobou Slovenska:
-- podstatne vyššiu dynamiku rastu produktivity -- v roku 2010 bola už vyššie ako v priemyselnej výrobe (hodnota ukazovateľa tržby/pracovník o 35,9 %, pridaná hodnota/pracovník o 2,2 %)
-- miera pridanej hodnoty v elektrotechnickom priemysle meraná ukazovateľom pridaná hodnota/tržby v rokoch 2008 -- 2010 stagnuje (v priemyselnej výrobe rastie), v roku 2010 je na úrovni priemeru v priemyselnej výrobe
-- podstatne nižší priemerný zárobok ako v priemyselnej výrobe ako celku (v roku 2010 iba 92 % jej úrovne v priemyselnej výrobe, resp. o 62 eur menej)
-- hospodárenie elektrotechnického priemyslu bolo v rokoch 2008 -- 2010 vyrovnané, hodnoty rentability výnosov sa zlepšovali (v priemyselnej výrobe výrazné zhoršenie v roku 2009).
Zo štatistiky zahraničného obchodu vyplýva, že v porovnaní rokov 2009 a 2010 je dynamika vývozu v elektrotechnickom priemysle nižšia než dynamika vývozu slovenských priemyselných produktov. Vývoz priemyselných produktov mal medziročne rast na úrovni 23 percent, v elektrotechnickom priemysle bol o 6,2 percentuálneho bodu nižší, dosiahol 16,8 percenta. V dôsledku takéhoto vývoja sa podiel elektrotechnického priemyslu na vývoze priemyselných produktov znížil z úrovne 27,5 percenta v roku 2009 na úroveň 26,1 percenta v roku 2010.
Pozitíva, negatíva
Kapacity slovenského elektrotechnického priemyslu sú silne koncentrované na západe Slovenska. V Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji pracuje celkovo 61,5 percenta z počtu zamestnaných v elektrotechnickom priemysle. Subjekty týchto troch krajov pritom produkujú v úhrne až 81,3 percenta celoslovenskej produkcie odvetvia.
Pozitívami vývoja slovenského elektrotechnického priemyslu v rokoch 2008 -- 2010 bol najmä:
-- rast tvorby pridanej hodnoty a výnosov
-- zlepšovanie rentability
-- dynamický rast produktivity.
Negatívami vývoja slovenského elektrotechnického priemyslu v tom istom období bol najmä:
-- pokles produkcie tržieb (bol miernejší ako v priemyselnej výrobe, avšak mierne vyšší ako v strojárstve)
-- pokles zamestnanosti (bol výrazne vyšší ako v priemyselnej výrobe a aj ako v strojárstve)
-- stagnácia miery pridanej hodnoty (v priemyselnej výrobe bol rast miery pridanej hodnoty v rokoch 2008 -- 2010 medziročne v priemere o 0,6 percentuálneho bodu vyšší).