Verejný dlh Estónska činí len 6,6 percenta HDP, zatiaľ čo napríklad Taliansko a Grécko majú cez sto percent a priemer EÚ je 80 percent. Nováčik eurozóny do eurovalu pošle až 14 percent svojho HDP. Slovensko je na druhom mieste s 11,7 percentami.
Na euroval doplatí v pomere k svojmu bohatstvu najviac Estónsko, ktoré je paradoxne v eurozóne až od tohto roka. A ktoré je rozpočtovo nejdisciplinovanější člen EÚ - verejný dlh k HDP na konci roku 2010 predstavoval len 6,6 percenta, oproti tomu Slovensko má 38 percentný dlh v pomere k HDP a priemer EÚ je 80 percent.
Euroval v súčasnej podobe môže Estónsko vyjsť až na 13,9 percenta jeho HDP, teda dvojnásobok súčasnej výšky dlhu.
Druhý najväčší príspevok v pomere k HDP bude mať Slovensko - euroval ho vyjde na 11,7 percenta HDP.
Na opačnom konci je Luxembursko, ktoré Európsky fond finančnej stability vyjde na 3,8 percenta HDP veľkovojvodstva. Nasledujú Holandsko, Rakúsko a Belgicko, ktoré dajú na euroval zhodne po 7,6 percent HDP.
Ak sa však náklady na euroval prepočítajú na jedného obyvateľa, potom je tabuľka takmer opačná.
Zatiaľ čo každý občan Slovenska prispeje sumou 1422 eur a každý Estónec sumou 1488, každého obyvateľa Luxemburska vyjde euroval na 3804 eur. Nasledujú Holandsko s 2669 eurami a Fínsko s 2600 eurami.