Odstavenie jadrových elektrární v Nemecku sa prejaví zvýšenými nárokmi na dovoz uhlia pre tepelné elektrárne cez rotterdamský prístav. Podľa jeho šéfa Hansa Smitsa sa vlani preložilo v Rotterdame 26,8 milióna ton uhlia a jeho prekládka časom vzrastie o 20 až 40 percent.
Nástup ekonomickej krízy na kontinente nebude mať negatívny vplyv na výkon prístavu, ktorý je najväčším v Európe. Zostane na takmer rovnakej úrovni ako vlani. Európska dlhová kríza sa neprejavuje v preprave nákladov, v niektorých oblastiach, napríklad v prekládke kontajnerov, medziročne vzrastie. Výkony rotterdamského prístavu sa pokladajú za dôležitý barometer kondície západoeurópskej ekonomiky.
Prístav má podiel na holandských príjmoch tri percentá a zamestnáva 90-tisíc ľudí. Je najväčším prekladiskom komodít na kontinente, vrátane ropy a obilnín, ale aj strojov, zariadení a dopravných prostriedkov. Vlani sa ich preložilo oboma smermi 434 miliónov ton. Tým sa Rotterdam zaradil medzi desať najväčších prístavov na svete.
Ani prípadná kríza nemôže zastaviť zvyšovanie kapacít prístavu. Z tankerov sa v ňom začne do troch rokov prečerpávať ruská ropa do zásobníkov v novom termináli. Projekt nového terminálu je už pripravený. Začne sa realizovať na budúci rok. Investor, konzorcium Vitol Tank Terminal International (VTTI), vloží doň asi miliardu USD (758,20 milióna eur).
V roku 2015 sa kapacita prístavu zvýši o dva milióny ton ropy a milión ton ropných produktov. Celkovo sa do rozvoja rotterdamského prístavu, do projektu Maasvlakate 2, vložia v blízkej budúcnosti tri miliardy eur. Rotterdamský prístav zvýši od roku 2014 výkon o 20 percent.