"Ak nevybudujeme riadne úložisko, najneskôr v roku 2012 budeme z tohto dôvodu nútení odpojiť prvé reaktory," varuje Dick Koyach zo štátneho laboratória v Los Alamos, patriaceho pod washingtonské ministerstvo energetiky. Podľa Koyacha množstvo nebezpečného rádioaktívneho odpadu už prekročilo hranicu 50-tisíc ton a viaceré dočasné skládky medzitým nie sú schopné rozširovania. Atómové elektrárne pokrývajú približne jednu pätinu celkovej americkej energetickej spotreby. Zodpovední činitelia vkladajú teraz všetky nádeje do projektu v nevadskom pohorí Juka, kde má vzniknúť vôbec prvé úložisko jadrového materiálu v USA. Do miesta, ktoré je vzdialené asi 150 kilometrov od Las Vegas, prvé vlaky s vyhoreným jadrovým palivom dorazia niekedy v roku 2010. Kapacita tunelov v hĺbke tristo metrov pod povrchom bude asi 70-tisíc ton. Robert Levich, jeden z geológov ministerstva energetiky, hovorí, že odborníci úložisko intenzívne skúmajú už od roku 1987, pričom investície doteraz prekročili osem miliárd dolárov.
Nevzdali sa však ani ochrancovia prírody a žalobami na súdoch sa vládnym úradníkom pokúšajú znechutiť život, ako sa len dá. Jedným z argumentov je, že podľa vlády v tomto ohľade postačuje na ochranu obyvateľstva lehota "len" 10 000 rokov, kým akadémia vied tvrdí, že je nutné kalkulovať s lehotou až tridsaťnásobne dlhšou. Stredobodom kritiky je aj doprava rádioaktívneho materiálu. "Čo sa stane, ak sa takýto nákladný vlak vykoľají alebo ak dôjde k zemetraseniu?" pýta sa Rochelle Beckerová, členka ekologickej iniciatívy Sierra Club z kalifornského mesta San Luis Obispo.
Takéto názory však ministerstvo energetiky odmieta. Podľa jeho stanoviska zemetrasenie spôsobuje škody len na zemskom povrchu a kritériá na vybudovanie úložiska sú také prísne, že škody na zdraví obyvateľstvu nehrozia.
Pre nás je výhodnejšie spoločné úložisko
Manažovanie ukladania odpadu, ale aj jeho spracovanie, je stále pod strechou Slovenských elektrární. Jej špecializovaný závod - VYZ, má zariadenia v areáloch oboch atómových elektrární a vlani zamestnával 520 ľudí. "V záujme štátu je, aby bol oddelený producent jadrového odpadu a ten, kto ho ukladá," povedala pre HN predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková. Túto požiadavku úrad navrhol aj do nového atómového zákona, ktorý mieri do vlády. Zákon však žiada, aby sa oddelenie uskutočnilo do konca roka 2006. Žiaková by si želala, aby špecializovaná agentúra vznikla skôr.
"Hoci trvalé úložisko rádioaktívnych odpadov by sa malo vybudovať do štyridsiatich rokov od vychladenia vyhorených palivových článkov, existuje možnosť predĺžiť ich uloženie v medzisklade až na sto rokov. Navyše, stále nie je jasné, či sa vyplatí, aby si relatívne malá krajina, ako je Slovensko, budovala vlastné úložisko. Vo svete prevláda tendencia združovať náklady a budovať spoločné úložiská," tvrdí riaditeľ Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení Jozef Hrabina.