Odvody z práce na dohodu robia firmám vrásky na čele. Vláda ich v piatok schválila prostredníctvom novely zákona o sociálnom poistení. Pocítia ich najviac malí zamestnávatelia. „Zavedenie platby zdravotného a dôchodkového poistenia by nám zdvihlo už aj tak vysoké náklady,“ vyjadril obavy prevádzkovateľ hotela Tatry v Tatranskej Lomnici Štefan Konkúľ. Naopak, veľké spoločnosti, ktoré spravidla uprednostňujú štandardný zamestnanecký pomer, sa s odvodmi dokážu vyrovnať.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru mali byť pôvodne zo Zákonníka práce úplne vypustené. Minister práce Ján Richrer (Smer-SD) plánoval zachovať len dohodu o brigádnickej činnosti študentov. Ministerstvo nakoniec pristúpilo ku kompromisu a dohody ponechalo.
Vysoká sadzba
Dnešná výška odvodov z práce na dohodu je 1,05 percenta z vyplatenej odmeny, ktoré platí zamestnávateľ. Po novom by mali firmy aj dohodári s pravidelným príjmom spoločne odviesť až 48,6 percenta na sociálnych a zdravotných odvodoch. Ich odvodové zaťaženie sa tak vyrovná bežným zamestnancom. Podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mariána Juska je toto opatrenie v poriadku, no problém vidí vo výške sadzby. „Zvýšenie odvodov pre dohodárov a živnostníkov podporujeme, avšak sadzba rovnaká ako pri zamestnancoch je privysoká.“
Výhrady k výške odvodov má aj Branislav Masár z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska. „Navrhovali sme, aby sa odvody platili z odmien presahujúcich určitú výšku, ktorou by mohla byť priemerná mzda. Pre nižšie odmeny by zostal zachovaný súčasný stav.“ Masár zároveň dodáva, že zvýšenie odvodov je stále lepšie, než úplne zrušenie práce na dohodu, ktoré vláda avizovala pôvodne.
Dvojsečná zbraň
Richter chce týmto opatrením zabrániť zneužívaniu práce na dohodu a zamedziť zvýhodňovaniu dohodárov oproti bežným zamestnancom. „Uvedomujeme si však, že je to dvojsečná zbraň,“ priznal štátny tajomník rezortu Jozef Burian. Vysoké odvody môžu totiž viesť k uprednostňovaniu zamestnávania na čierno. „Zneužívanie práce na dohodu je skutočne problém, a zo súčasného stavu profitujú pracovné agentúry,“ konštatuje Juraj Borgula zo Zväzu strojárskeho priemyslu. Vládou schválené opatrenie však podľa neho vyvolá len iný druh podvádzania. „Štát by mal podchytiť toto zneužívanie iným spôsobom, a nie zvyšovaním odvodov,“ navrhuje Borgula.
Neistý je aj vplyv opatrenia na konsolidáciu verejných financií. „Kvôli únikom pracovníkov do sivej a čiernej ekonomiky na tom môže štát skončiť ešte horšie, než je na tom teraz,“ varuje Machala.
Priestor na zmeny
Súčasná podoba návrhu, ktorý vláda schválila, ešte nemusí byť konečná. Rozhodujúce slovo bude mať parlament. Medzitým by ešte o návrhu mala rokovať tripartita. „Existuje priestor na diskusiu o tom, od akej úrovne príjmov sa budú platiť zvýšené odvody,“ pripustil Burian. „Vieme si predstaviť, že by to mohlo byť, povedzme, od 120 eur.“
Zamestnávateľské zväzy avizujú, že konečný výsledok sa ešte budú snažiť ovplyvniť. Zo strany zamestnávateľov však existujú výhrady k časovému harmonogramu legislatívneho procesu. „Leto je zlé obdobie na vyjednávanie. Navyše, zákon má byť účinný už od januára budúceho roka, čo znamená, že hotový by mal byť už niekedy v októbri. Času je veľmi málo,“ konštatuje Masár.